Strana Sloboda a Solidarita (SaS) podáva trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru SR pre podozrenie zo spáchania trestného činu sabotáže. Dôvodom je dlhodobé a systematické znemožňovanie parlamentnej kontroly vlády zo strany vládnej koalície.
Podľa SaS ide o bezprecedentnú situáciu, keď už celé mesiace - v niektorých prípadoch viac ako rok - vláda a jej členovia odmietajú predstúpiť pred parlament a zodpovedať sa za svoje kroky, hoci opozícia splnila všetky ústavné podmienky.
Podpredsedníčka SaS Mária Kolíková upozorňuje, že ide o hrubé porušenie základných princípov parlamentnej demokracie. „Základom parlamentnej demokracie je, aby vláda niesla politickú zodpovednosť pred parlamentom. Ústava jasne hovorí, že ak návrh na vyslovenie nedôvery podá aspoň pätina poslancov, schôdza sa má uskutočniť do siedmich dní. To, čo dnes robí vládna koalícia, je bezprecedentné - systematicky znemožňuje, aby sa o týchto návrhoch vôbec rokovalo,“ uviedla M. Kolíková.
Pripomenula, že za predchádzajúcej vlády bolo zvolaných 15 mimoriadnych schôdzí k vysloveniu nedôvery členom vlády. „Dnes sú návrhy opozície buď vôbec nezaradené do programu, alebo sú schôdze účelovo zmarené. Ide o vedomé a organizované konanie,“ dodala.
SaS je presvedčená, že týmto postupom dochádza k mareniu dôležitej úlohy ústavného orgánu - kontroly vlády parlamentom. „Hlavnú zodpovednosť vnímame u predsedu Národnej rady SR, ktorý má povinnosť zabezpečiť riadne prerokovanie týchto návrhov, no dlhodobo tak nerobí. Preto sme sa rozhodli použiť aj právne nástroje a podať trestné oznámenie pre podozrenie zo sabotáže,“ zdôraznila M. Kolíková.
Trestné oznámenie sa týka neprerokovania návrhov na vyslovenie nedôvery viacerým členom vlády, vrátane ministrov Tarabu, Šaška, Šimkovičovej a Migaľa, ako aj celej vlády ako takej.
Poslanec za SaS Ondrej Dostál upozorňuje, že nejde o formálny spor, ale o vyprázdnenie ústavného mechanizmu kontroly moci. „Ak sa o návrhoch na vyslovenie nedôvery vôbec nerokuje, ústavná kontrolná funkcia parlamentu sa stáva fikciou. Hoci Ústava SR tieto mechanizmy jasne stanovuje, v praxi sú dnes úmyselne paralyzované,“ uviedol O. Dostál.
Podľa neho nejde o náhodu ani o technický problém. „Rokovací poriadok aj Ústava SR presne určujú, ako postupovať, ak schôdza nie je uznášaniaschopná – bod sa má zaradiť na nasledujúcu schôdzu. Zodpovednosť za to nesie predseda parlamentu. Namiesto toho sa tieto body zámerne odsúvajú na koniec programu alebo sa o nich vôbec nerokuje. Ide o organizované konanie vládnej koalície,“ dodal.
SaS zdôrazňuje, že jej cieľom je ochrana ústavného poriadku. „Ak sa parlament vzdá svojej kontrolnej funkcie, vzdávame sa samotnej podstaty demokracie. Tomu musíme zabrániť,“ uzatvára SaS.
