Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v pondelok odovzdala do užívania nový úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala s tunelom Višňové.
Slávnostnú pásku pri západnom portáli tunela prestrihli spoločne s predstaviteľmi NDS a dodávateľa premiér Robert Fico a minister dopravy Jozef Ráž. Tunel Višňové, ktorého výstavba trvala s niekoľkými prestávkami viac ako 27 rokov, budú môcť motoristi využívať od večerných hodín.
Minister Ráž predpokladá, že tunel sa podarí v pondelok sprejazdniť najneskôr o 19.00 h. „Možno to bude aj skôr, ale bude treba odpratať všetku techniku, ktorá slúži k slávnostnému otvoreniu. Pevne verím, že dnes od večerných hodín bude tunel sprejazdnený,“ poznamenal Ráž.
Pripomenul, že odovzdaním tunela Višňové stúpne aj využívanie úseku Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka. „Tunely Ovčiarsko a Žilina málokto využíval a až teraz pri otvorení Višňového ich stavba nadobudne zmysel. Celkových 25 kilometrov diaľnice výrazne pomôže a skráti cestu popod Strečno,“ zdôraznil Ráž.
„Tunel Višňové je nádherne dielo, pri ktorom si uvedomíme, čo všetko sú schopné ľudské ruky spraviť. Poďme naďalej používať rozum, ľudské ruky, fortieľ našich ľudí, poďme naďalej používať to, čo Slovensku pomáha, a nie to, čo Slovensku škodí,“ povedal predseda vlády SR Robert Fico počas otvorenia diaľničného úseku Lietavská Lúčka - Dubná Skala vrátane tunela Višňové.
Podľa slov premiéra je pre tento región aj pre celé Slovensko dokončenie tunela požehnaním. „Ak pod Strečnom prejde 20 tisíc vozidiel denne, tak to bude úľava pre ľudí, ktorí tadiaľto cestujú, aj pre región,“ zdôraznil Robert Fico a poďakoval sa všetkým ľuďom, ktorí sa podieľali na stavbe.
Ako ďalej predseda vlády dodal, stavba tohto tunela je spojená s obrovským množstvom príbehov. Aj dobrých, aj zlých. „Hlavne je spojená s veľkým množstvom veľmi zlých politických rozhodnutí, najmä v rokoch 2010 – 2012, keď boli pripravené dobré PPP projekty na tento úsek,“ povedal premiér. Problémy pri stavbe tohto diaľničného úseku neboli len politické, finančné, ale aj technické, keď stavbárom spôsobilo komplikácie obrovské množstvo podzemnej vody.
„Ešte sa tunel ani neotvoril a už sú okolo neho rôzne emócie. Ľudia, tešme sa z toho, že nemusíme chodiť úsekom pod Strečnom a máme ďalších skoro 14 kilometrov diaľničnej siete. Môžeme kritizovať, ale faktom je, že dielo je dokončené a dnes ho môžeme odovzdať verejnosti,“ zdôraznil Robert Fico.
Diaľničný tunel Višňové, ktorý dnes slávnostne otvorili, je dlhý 7,5 kilometra a je kľúčovou časťou obchvatu Žiliny, pretože odbremeňuje krajské mesto od tranzitnej dopravy.
Zdroj: Úrad vlády SR
Bezpečnosť v tuneli Višňové posilní nová hasičská stanica
Zásahy v tuneloch patria medzi najťažšie a najkomplikovanejšie. Aj z tohto dôvodu bude pri novootvorenom diaľničnom tuneli Višňové fungovať hasičská stanica, ktorá umožní pohotovú reakciu záchranných zložiek v prípade požiarov a iných mimoriadnych udalostí. Cieľom je maximálna ochrana života a zdravia všetkých, ktorí budú týmto najdlhším tunelom na Slovensku prechádzať.
Príslušníci Hasičského a záchranného zboru budú vybavení technikou na zdolávanie požiarov, záchranné práce pri dopravných nehodách, technických zásahoch a ekologických haváriách.
Slávnostné otvorenie hasičskej stanice sa uskutočnilo v nedeľu za účasti prezidenta HaZZ Adriána Mifkoviča a generálneho riaditeľa NDS Filipa Macháčka. Súčasťou podujatia bolo aj požehnanie novej stanice ordinárom Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky Pavlom Šajgalíkom.
Tunel Višňové je dlhý 7,5 km a tvorí vyše polovicu nového úseku D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou. /fb MV SR
Chronológia výstavby tunela Višňové, ktorý je súčasťou diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala. Meria 7,5 kilometra a stal sa najdlhším slovenským cestným tunelom. Diaľničný úsek je súčasťou prepojenia Bratislavy a Košíc.
22. mája 1998 - Začala sa výstavba tunela Višňové - poklepaním základného kameňa v lome Dubná skala a razením prieskumnej štôlne. Víťazmi verejnej súťaže na dodávku stavebných prác razenia štôlne sa stala akciová spoločnosť Doprastav Bratislava a na zabezpečenie geologickej dokumentácie a geotechnického prieskumu akciová spoločnosť INGEO Žilina. Razenie štôlne sa malo ukončiť v roku 2000 a odhadované náklady boli vo výške 380 miliónov slovenských korún (Sk).
21. júna 1999 - K tomuto dňu Doprastav vyrazil spolu 878 metrov zo 7473 dlhej prieskumnej štôlne tunela Višňové.
20. septembra 2000 - Slovenská správa ciest (SSC), investor výstavby tunela, informoval, že razenie prieskumnej štôlne pre výstavbu tunela sťažilo rozvoľnenie horninového masívu, ktorý bol vyplnený priepustným materiálom a navyše nie po prvý raz vysoko zavodnený. Posunul sa termín ukončenia razenia na december 2001.
19. apríla 2001 - K tomuto dátumu vyrazili 5361 metrov zo 7473 metrov dlhej prieskumnej štôlne tunela Višňové. Pôvodne predpokladané náklady boli stanovené na 380 miliónov Sk, navýšili sa však na približne 500 miliónov Sk.
27. júna 2001 - Na veľmi ťažkú geologickú poruchu narazila spoločnosť Doprastav pri razení prieskumnej štôlne. Zo 7473 metrov dlhej štôlne dovtedy vyrazili 3500 metrov z martinskej strany (portál Dubná skala) a 2380 m zo žilinskej strany (portál Višňové).
17. októbra 2001 - V prieskumnej štôlni Dubná skala - Višňové odstraňovali dovtedy najvážnejšiu poruchu v histórii stavby tunela. Posledný termín prerazenia, december 2001, sa tak opäť posunul. Zdržanie spôsobila tlaková voda v ílovitých zónach.
3. septembra 2002 - Prieskumnú štôlňu Dubná skala - Višňové s dĺžkou 7480 metrov slávnostne prerazili. Celkové náklady dosiahli 700 miliónov Sk.
28. februára 2006 - Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zverejnila v medzinárodných periodikách oznámenie o výberovom konaní na stavbu tunela.
31. januára 2007 - Generálny riaditeľ NDS Igor Choma informoval, že stavba tunela Višňové sa začne v roku 2008.
21. októbra 2009 - Na dofinancovanie projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) diaľnice D1 vyčlenila vláda SR dodatočných 11,56 milióna eur (348,26 milióna Sk). Prostredníctvom PPP projektov sa mala na Slovensku financovať výstavba približne 150 kilometrov nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry. Vláda Roberta Fica (Smer-SD) rozdelila úseky do troch balíkov. V treťom balíku bol obsiahnutý úsek D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka - Višňové, Višňové - Dubná Skala a privádzač Lietavská Lúčka - Žilina.
13. decembra 2010 - Minister dopravy Ján Figeľ (KDH) informoval, že tretí balík na výstavbu časti diaľnice D1 cez PPP projekt nebude. Súčasťou tretieho balíka mal byť aj tunel Višňové.
15. decembra 2010 - Vláda SR Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) rozhodla o ukončení koncesnej zmluvy s víťazom tendra tretieho balíka PPP projektu časti diaľnice D1. Konzorcium firiem združených v spoločnosti Žilinská diaľnica, s. r. o., však už vykonalo prípravné práce, za ktoré mu vláda plánovala vyplatiť 50 miliónov eur.
23. novembra 2012 - NDS vyhlásila za víťaza súťaže na výstavbu úseku diaľnice D1 z Lietavskej Lúčky cez Višňové po Dubnú Skalu, ktorého súčasťou bol aj tunel Višňové, združenie firiem Skanska SK a Strabag.
24. júna 2013 - Združenie firiem Skanska a Strabag požiadalo NDS o nápravu. Konzorcium nesúhlasilo s vylúčením zo súťaže na výstavbu úseku diaľnice D1 z Lietavskej Lúčky cez Višňové po Dubnú skalu. NDS vylúčila ponuku firiem Skanska a Strabag pre dĺžku nechránených únikových ciest v tuneli.
10. apríla 2014 - Spoločnosť Skanska definitívne vyradili zo súťaže o výstavbu úseku diaľnice D1 s tunelom Višňové.
11. júna 2014 - NDS podpísala zmluvu so združením firiem Salini Impregilo a Dúha na výstavbu úseku diaľnice D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou, ktorej súčasťou bol aj tunel Višňové.
17. júna 2014 - Poklepaním základných kameňov sa spustila výstavba diaľničných úsekov D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala (13,5 kilometra), vrátane tunela a úseku D3 Žilina Strážov - Žilina Brodno (4,25 km).
9. júna 2015 - Začalo sa razenie tunela Višňové.
20. marca 2017 - Okresný súd Bratislava I začal konkurzné konanie voči stavebnej spoločnosti Dúha, ktorá sa podieľala aj na výstavbe tunela.
11. apríla 2017 - V rozostavanom tuneli Višňové došlo k tragickej nehode. Pracovný bager pritlačil dvoch ľudí, ktorí sedeli v osobnom aute. Pri nehode prišla o život mladá žena, ktorá sedela v osobnom aute.
12. apríla 2017 - Okresný súd Bratislava I zrušil začatie konkurzného konania voči bratislavskej stavebnej spoločnosti Dúha, a.s., ktoré žiadala žilinská firma A.G.P., s.r.o.
4. mája 2017 - Žilinská spoločnosť A.G.P. sa odvolala voči zastaveniu konkurzného konania voči stavebnej spoločnosti Dúha. Od firmy Miroslava Remetu žiadala vyplatenie peňazí za práce na rekonštrukcii Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
25. septembra 2017 - NDS informovala, že rozostavaný úsek diaľnice D1 z Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu, ktorého súčasťou je aj tunel Višňové, bude meškať. Stavbári nestíhali splniť druhý míľnik na stavbe - prerazenie tunela do decembra 2017.
28. augusta 2018 - Na stavbe tunela Višňové prerazili prvú tunelovú rúru.
13. septembra 2018 - Zhotovitelia, spoločnosť Salini Impregilo a spoločnosť Dúha, prezentovali prerazenie obidvoch tunelových rúr.
18. septembra 2018 - Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) vyjadril veľkú nespokojnosť s celkovým postupom prác na výstavbe diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala.
5. decembra 2018 - Premiér SR Peter Pellegrini (Smer-SD) uviedol, že pohár trpezlivosti na stavbe tunela Višňové už pretiekol, pričom dodal: „ak sa zhotoviteľ nespamätá, začneme konať. Buď odíde dobrovoľne, alebo s ním rozviažeme zmluvy my.“
6. marca 2019 - Vláda schválila materiál z dielne ministerstva dopravy, ktorým zmluvu so zhotoviteľom diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala ukončila dohodou. Uzavretie dohody o ukončení zmluvy medzi NDS a združením Salini Impregilo - Dúha odobrila už predtým aj Európska komisia (EK).
16. decembra 2019 - Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasahovala v Prešovskom, Žilinskom a Bratislavskom kraji. Vykonávala zaisťovaciu akciu s názvom „Tunel“, ktorá sa týkala výstavby diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka - Višňové.
31. januára 2020 - NDS vyhlásila súťaž na hlavnú trasu úseku D1 Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala. Predpokladaná hodnota zákazky bola 260,9 milióna eur bez DPH. Lehota výstavby nemala byť dlhšia ako 36 mesiacov.
23. apríla 2021 - NDS podpísala zmluvu so spoločnosťou Skanska, ktorá sa stala novým zhotoviteľom úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka - Dubná skala. Zmluvná cena na dokončenie 13,5-kilometrového úseku D1 vrátane 7,5 kilometra dlhého tunela bola 255 miliónov eur.
28. júla 2022 - NDS vyhlásila súťaž na technologické vybavenie tunela vrátane informačného systému diaľnice D1 Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná skala. Predpokladaná hodnota zákazky bola takmer 71,5 milióna eur.
2. októbra 2023 - NDS podpísala zmluvu na dodanie technologického vybavenia tunela vrátane informačného systému diaľnice D1 Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala. Víťaznou sa stala spoločnosť PPA Controll so sumou 54,4 milióna eur.
29. októbra 2025 - Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) uviedol, že tunel Višňové by mal byť otvorený pre vodičov 22. decembra 2025.
NDS: Najsledovanejší úsek diaľnice sme odovzdali motoristom
„Dnes sa v Žilinskom kraji oficiálne píše nový príbeh. Nový príbeh, ktorý ovplyvní celé Slovensko, pretože dopravné investície do priemyselných uzlov, ako je Žilina, sa vždy oplatia,“ povedal predseda vlády SR Robert Fico. Ako doplnil, Slovensko je síce malá, ale vďaka svojej polohe strategická krajina v rámci medzinárodného obchodu a medzinárodnej dopravy. „To platí aj o Žiline, ktorá je veľmi dôležitou časťou ťahu sever-juh a západ-východ. Prognózy hovoria, že tunelom bude prechádzať v priemere 20-tisíc vozidiel denne. Až štvrtinu z tohto počtu bude tvoriť nákladná doprava. Toto obrovské množstvo vozidiel dnes zaťažuje miestnu cestu I/18 popod Strečno,“ doplnil premiér.
Tunel Višňové okrem podstatného zvýšenia bezpečnosti a komfortu jazdy prinesie aj významné zrýchlenie dopravy. A to najmä v smere zo západu na východ, kde spolu so susedným úsekom od Hričovského Podhradia ušetrí motoristom desiatky minút. Počas poobedňajších špičiek pred sviatkami či prázdninami to môže byť dokonca aj ušetrená hodina cestovania.
„Posledné mesiace na tejto stavbe boli skutočne hektické a som veľmi rád, že sme si so všetkými zúčastnenými stranami vyjasnili, že naším spoločným cieľom je pustiť tunel aj priľahlý úsek do prevádzky čo najskôr. Naozaj nám toto úsilie dalo zabrať, za posledné dva roky sme boli na tejto stavbe každý týždeň, niekedy aj častejšie,“ povedal minister dopravy Jozef Ráž.
Vďaka novému diaľničnému ťahu sa výrazne uľaví okolitým obciam, no najmä mestu Žilina. „V rámci intravilánu mesta Žilina sa vďaka novému ťahu D1 výrazne zvýši priepustnosť svetelnej križovatky ulíc Ľavobrežná, Košická a Nemocničná, keďže sa z nej vylúči tranzitná nákladná doprava prakticky zo všetkých smerov. Táto križovatka je známa dlhými kolónami najmä počas presunov vodičov pred sviatkami alebo aj vo všedné dni v prípade komplikácií na ceste popod Strečno,“ spomenul generálny riaditeľ NDS Filip Macháček.
„Som nesmierne rád, že Skanska bola a už navždy zostane neoddeliteľnou súčasťou úspešného dokončenia tohto projektu. Technicky veľmi zložitá stavba je dokončená, vďaka profesionalite a úsiliu všetkých našich zamestnancov, ktorí sa na tomto projekte podieľali,“ doplnil Miroslav Potoč, generálny riaditeľ Skanska SK.
Odklonom podstatnej časti osobnej a nákladnej dopravy zo súčasnej cesty I/18 sa zároveň výrazne zlepší možnosť napojenia na túto cestu z priľahlých obcí ako Stráňavy, Strečno či Mojšova Lúčka alebo logistických areálov.
„Otvorenie tunela Višňové je významným míľnikom nielen pre slovenskú ale aj pre európsku dopravnú sieť. Európska únia financovala vyše 90 % tohto projektu v hodnote viac ako 250 miliónov eur. Aj tu sa potvrdzuje, že Únia je pre ľudí na Slovensku nenahraditeľným partnerom a v tomto prípade doslova na každom kilometri. Bol by som rád, keby si šoféri a ich spolujazdci pri prejazde týmto tunelom pomysleli na to, že vďaka európskej solidarite – významnému finančnému príspevku z európskych prostriedkov, na ktoré sa skladajú daňoví poplatníci iných členských krajín - sa zvyšuje ich vlastná bezpečnosť a šetrí sa ich čas. Tunel Višňové tiež odbremení dopravu v Strečnianskej tiesňave a zároveň prihliada aj na environmentálne potreby okolia. Všetkým, ktorým nový tunel prinesie úžitok v každodennom živote, by som v mene Európskej komisie rád zaprial šťastnú cestu a veľa bezpečných kilometrov," uviedol Peter Stano, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Nový úsek D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou je dlhý 13,5 kilometra, pričom viac ako polovicu tvorí tunel Višňové. Súčasťou úseku je aj deväť mostov, 10 múrov, jedna križovatka, 4,3 kilometrov protihlukových stien či dve predportálové budovy. V tuneli je nainštalované najmodernejšie technologické vybavenie.
Zdroj: NDS
