Sedíte v zubárskom kresle a veríte, že nad vami stojí špičkový odborník. Realita na Slovensku je však často úplne iná. Pre medzeru v zákone pacientov čoraz častejšie ošetrujú dočasní stážisti z tretích krajín, ktorí na to nemajú vzdelanie ani potrebné povolenie.

Predstavte si situáciu: prichádzate do modernej, nablýskanej zubnej kliniky. S pulzujúcou bolesťou, ktorá vám už niekoľko dní nedá spávať, sa usadíte do pohodlného kresla a nad hlavou sa vám rozsvieti ostré biele svetlo.

Skloní sa k vám lekár, ktorý s vami komunikuje lámanou slovenčinou. To je však to posledné, čo by vám v aktuálnej situácii prekážalo - ste vďační, že sa vás niekto vôbec ujal, a zároveň automaticky predpokladáte, že nad vami stojí vyštudovaný odborník, ktorého kvalifikáciu štát prísne kontroluje a garantuje.

Pravda však môže byť oveľa hrozivejšia. Na Slovensku totiž prekvitá nekontrolovaný biznis s dočasnými stážistami z tretích krajín. Pre pacienta je takmer nemožné zistiť, či ho ošetruje špičkový odborník, alebo človek, ktorý sa medicínske postupy učí svojpomocne, napríklad z YouTube.

V čom spočíva hlavný problém?
Možnosť zamestnať stážistu z krajín mimo Európskej únie (EÚ) bola na Slovensku pôvodne rozšírená z nemocníc aj na súkromné ambulancie v roku 2022, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Cieľom bolo uľahčiť integráciu lekárov utekajúcich pred konfliktom.

Pravidlá dočasnej odbornej stáže (DOS) sú na papieri jasne definované a stážista musí spĺňať striktné podmienky:

• Uznanie vzdelania: Stážistom môže byť občan členského štátu EÚ alebo občan tretieho štátu, ktorý má uznaný doklad o vzdelaní na účely výkonu príslušného zdravotníckeho povolania, nemá však ešte uznanú odbornú kvalifikáciu na samostatný výkon tohto povolania.
• Pracovný pomer: Môže pracovať výlučne v pracovnoprávnom vzťahu u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
• Prísny dohľad: Musí pracovať pod priamym dohľadom plne spôsobilého lekára s najmenej 3-ročnou praxou, pričom dohliadajúci lekár môže mať na starosti najviac jedného stážistu a musí byť pri ošetrovaní osobne prítomný,
• Časové obmedzenie: stáž môže trvať maximálne 18 mesiacov bez prerušenia, len u jedného poskytovateľa a nie je možné ju opakovať – ani u toho istého, ani u iného zamestnávateľa.

Realita má však od tejto ideálnej teórie neraz veľmi ďaleko. Podľa prezidentky Regionálnej komory zubných lekárov v Trenčíne Kataríny Petránskej totiž v praxi dochádza k obchádzaniu a porušovaniu pravidiel.

„Máme lekárov, ktorí odišli na dôchodok, zrušili si povinnú registráciu v Slovenskej komore zubných lekárov (SKZL), no následne boli oslovení majiteľmi súkromných kliník, aby im robili odborných garantov. Nechali sa znovu zaregistrovať a na papieri majú dohliadať na stážistov. Kontrola z vyššieho územného celku (VÚC) ich však na pracovisku vôbec nenašla – stážisti ordinovali úplne sami a bez akéhokoľvek dohľadu,“ objasňuje korene problému lekárka. Títo stážisti majú podľa jej slov dokonca svoje vlastné webové stránky, kde pod vlastným menom prezentujú ošetrovanie pacientov.

„Po vypuknutí vojny sme im podali pomocnú ruku, chceli sme byť solidárni, ale, žiaľ, vymklo sa to kontrole,“ konštatuje lekárka, podľa ktorej dnes slovenskí pacienti nemôžu mať istotu, že ich ošetruje lekár s platnou licenciou.

Eskaláciu problému potvrdzujú aj oficiálne podnety od pacientov. Slovenská komora zubných lekárov (SKZL) spustila v decembri minulého roka portál overzubara.sk, kde si pacienti môžu overiť registráciu svojho lekára. Ak ho v zozname nájdu, znamená to, že lekár je riadne registrovaný v SKZL, a teda oprávnený vykonávať a poskytovať zubno-lekársku starostlivosť pacientom. Len za prvé tri mesiace zaznamenal portál 200-tisíc vyhľadávaní.

V súčasnosti komora eviduje desiatky podnetov, pričom drvivá väčšina z nich sa týka podozrení z nelegálneho výkonu praxe. Pacienti sa na komoru najčastejšie obracajú s tým, že si nevedia overiť osobu, ktorá ich v ambulancii ošetrovala. Jej meno nenájdu na spomínanom portáli, prípadne majú pochybnosť, či išlo o registrovaného zubného lekára alebo o osobu vykonávajúcu dočasnú odbornú stáž.

„Pacient sa jednoducho pýta: ‚Kto ma vlastne ošetroval a mal na to vôbec oprávnenie?‘ Už samotný fakt, že pacient nevie jednoznačne zistiť, kto ho ošetroval, považujeme za vážny problém,“ upozorňuje prezident SKZL Igor Moravčík.

Jeden z krajov je na tom najhoršie
Najvypuklejší problém v tomto smere eviduje Trenčiansky samosprávny kraj (TSK), ktorý za posledných 12 mesiacov vykonal v ambulanciách zubného lekárstva 23 kontrol.

Kraj totiž dostal niekoľko podnetov od občanov, ktorých obsahom bolo preverenie, či daný personál spĺňa zákonom stanovené podmienky na výkon dočasnej odbornej stáže alebo na výkon povolania zubný lekár.

V auguste 2025 napríklad TSK prijal podnet od pacienta na preverenie troch ambulancií. Kontrolóri zistili nedodržanie podmienok výkonu dočasnej odbornej stáže. „V jednom prípade u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vykonávalo dočasnú odbornú stáž viac stážistov naraz pod odborným dohľadom jedného lekára,“ uviedla hovorkyňa TSK Lenka Kukučková. Podľa zákona pritom môže jeden garant dohliadať výhradne na jedného stážistu.

Kukučková potvrdila, že TSK kontaktujú pacienti aj telefonicky, pričom najčastejšie žiadajú overenie vzdelania zubného lekára v príslušnej ambulancii. Presný počet týchto dopytov však podľa hovorkyne nie je možné štatisticky vyhodnotiť.

Ako reagujú ambulancie?
Podľa našich informácií sa v Trenčianskom kraji nachádza viacero zubných ambulancií, ktoré zamestnávajú zahraničných zubných lekárov, predovšetkým z Ukrajiny.

Jednou z nich je NOVA Zubná Klinika, ktorá uviedla, že v súčasnosti u nich pôsobí jeden stážista z Ukrajiny, ktorý má však riadne zabezpečenú stáž. Tá je podľa kliniky nahlásená ministerstvu zdravotníctva aj príslušnému VÚC, stážista pracuje pod dohľadom odborného garanta a jeho doklady o vzdelaní boli uznané ministerstvom školstva. Klinika zároveň uviedla, že všetci jej lekári sú označení menom, titulom a pracovným zaradením.

K otázke nelegálneho zamestnávania zahraničných zubných lekárov zariadenie uviedlo, že nemá informácie o tom, že by v Trenčianskom kraji momentálne pôsobila klinika, ktorá by zamestnávala lekárov bez potrebných povolení.

Zároveň dodala, že kontroly považuje za dostatočné, keďže príslušné úrady majú vraj prehľad o tom, kto a kde pracuje. Klinika reagovala aj na širšiu diskusiu o postavení zahraničných stážistov v slovenskej stomatológii. „Vnímame tento tlak na stážistov v dôsledku konkurenčných bojov medzi klinikami na Slovensku. Tento tlak je podľa nás vyvolaný úmyselne,“ odkázala trenčianska NOVA Zubná Klinika.

Ukrajinský stážista, ktorého zamestnáva, bol totiž podľa vedenia podrobený komplexnému výberovému konaniu a spĺňa náročné kritériá profesionality a zručnosti v stomatológii, ktoré vraj predbiehajú slovenských lekárov, ktorí sa hlásili na danú pozíciu.

O stanovisko k téme sme požiadali aj sieť zubných kliník EuroDent, ktorá pôsobí vo viacerých slovenských mestách. My sme oslovili pobočky v Považskej Bystrici a Púchove, keďže obe mestá ležia v Trenčianskom kraji.

Navyše, púchovská klinika má na konte aj viacero nelichotivých recenzií na Google. Pani Júlia Cibulková v jednej z nich tvrdí, že ambulanciu navštevovala dlhé roky, avšak pred pár mesiacmi bola nútená zmeniť lekára. „Dnes prvýkrát preventívna prehliadka u ukrajinského lekára, ktorý pracuje v ambulancii. Tých pár minút mi stačilo na to, aby som vymenila lekára,“ napísala. Pre korektnosť je však potrebné uviesť, že Google recenzie neoveruje, a preto nie je jednoznačné, či bola pani Cibulková skutočne pacientkou kliniky.

Samotná spoločnosť EuroDent uviedla, že k problematike sa môže vyjadriť iba konateľ siete, ktorý bol však v čase oslovenia odcestovaný v zahraničí. K otázkam sa vraj vyjadrí po návrate.

Konateľom siete EuroDent je Anton Pobjecký, ktorý v minulosti figuroval v kauze predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici z roku 2014. V rámci vyšetrovania bol obvinený, no prokuratúra neskôr obvinenie zrušila. Pobjecký sa v minulosti angažoval aj v politike – v roku 2009 kandidoval za poslanca TSK za stranu Smer-SD, o rok zo 134. miesta do parlamentu. V oboch prípadoch neúspešne.

Hrozí trvalé poškodenie zdravia
Ak pacienta ošetruje niekto, kto nemá reálne zručnosti alebo pracuje bez prísneho oka garanta, podľa odborníkov to môže mať fatálne následky.

Konateľ trenčianskej zubnej kliniky U.S.Center Mehdi Forouhar potvrdzuje, že s následkami takejto neprofesionálnej „starostlivosti“ sa už vo svojej ambulancii stretol. „Áno, stretol som sa s pacientom, ktorý k nám prišiel na nápravu neodborného ošetrenia z takejto kliniky. Išlo o bezdôvodné trhanie zuba, ktorý sa dal zachrániť, len bola stanovená nesprávna diagnóza,“ opisuje stomatológ.

V prípade vážnejších komplikácií však podľa Forouhara hrozí oveľa viac než len strata zuba. „V prípade komplikácií – napríklad anafylaktického šoku po podaní anestézie – takýto ‚lekár‘ nebude vedieť podať prvú pomoc, nebude vedieť zavolať záchranku ani políciu a z miesta utečie bez podania pomoci,“ varuje Forouhar.

Prezident SKZL Moravčík dopĺňa, že najhorším scenárom nie je iba nepodarená výplň či potreba opravy ošetrenia, ktorá môže byť veľmi nákladná, ale hrozí celá škála trvalých poškodení zdravia, ako sú:

• poškodenie zuba alebo okolitého tkaniva,
• nedostatočné ošetrenie infekcie,
• závažné poranenie nervu,
• poškodenie čeľustnej dutiny,
• komplikácie po chirurgickom výkone,
• strata zuba,
• závažné alergické reakcie na podané liečivá a lokálne anestetiká, na ktoré nevyškolený personál nedokáže okamžite a správne reagovať.

Prepadne až 90 percent zubárov
Obavy odborníkov z nedostatočnej kvalifikácie potvrdzujú aj tvrdé dáta. Celý systém dočasnej odbornej stáže (DOS) je nastavený tak, že cudzinec z tretej krajiny s uznaným diplomom môže na Slovensku pracovať maximálne 18 mesiacov. Počas tejto doby musí vykonať doplňujúcu odbornú skúšku na Slovenskej zdravotníckej univerzite (SZU) v slovenskom jazyku.

Úspešnosť stážistov na týchto skúškach je však podľa SKZL žalostná. Odvolávajúc sa na dáta SZU komora tvrdí, že úspešnosť dosahuje v percentuálnom vyjadrení len okolo 10 percent. Deväť z desiatich stážistov teda na odbornej a jazykovej skúške pohorí.

Počas spomínaných 18 mesiacov majú však stážisti neobmedzený počet pokusov na to, aby ju zvládli. „Neúspešné vykonanie doplňujúcej skúšky samo osebe automaticky neukončuje prebiehajúcu stáž. Ak ešte neuplynula maximálna lehota 18 mesiacov a sú splnené ostatné zákonné podmienky, osoba môže pokračovať vo výkone stáže,“ približuje šéf komory Moravčík.

Po uplynutí tejto lehoty však už nemôže pokračovať ako stážista. Zdravotnú starostlivosť môže následne poskytovať iba vtedy, ak medzičasom splní podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, najmä, ak získa uznanie odbornej kvalifikácie a splní ďalšie zákonné podmienky.

Moravčík síce tvrdí, že komora nemá údaje, ktoré by jej umožňovali potvrdiť, že osoby po skončení stáže neoprávnene pokračujú vo výkone zdravotníckeho povolania, avšak Petránska z trenčianskej regionálnej komory tvrdí opak. „Máme informácie, že aj napriek tomu, že skúšku neurobili, pracujú bez dozoru naďalej.“

Ministerstvo školstva si však ťažkú hlavu z nízkej úspešnosti stážistov na doplňujúcich skúškach nerobí. V prvom rade tvrdí, že nejde o 10-percentnú, ale až 15-percentnú úspešnosť.

Ministerstvo je navyše presvedčené, že za tým netreba hľadať slabé vzdelanie, ale najmä podcenenie náročnosti slovenského jazyka. „Viacerí žiadatelia, predovšetkým zo slovanských krajín, sa domnievajú, že sa stačí vedieť dohovoriť a že im jazyková príbuznosť pomôže. Podcenia jazykovú prípravu a následne majú problém s pochopením testovej otázky alebo s vysoko odbornou terminológiou v slovenskom jazyku.“

Okrem toho sú stážisti podľa rezortu pod obrovským tlakom budúcich zamestnávateľov, ktorí majú akútny nedostatok personálu, a tak idú na skúšky nepripravení.

Biznis s diplomami z Ukrajiny: Pravda alebo mýtus?
Aby toho nebolo málo, medzi stomatológmi kolujú informácie o tom, že spomínaní stážisti nemajú reálne medicínske vzdelanie, ale diplomy si zakúpili na Ukrajine a základy remesla sa učia svojpomocne, napríklad sledovaním videí na YouTube.

Aktuality preto oslovili ministerstvo školstva, ktoré má uznávanie zahraničných diplomov na starosti. Rezort uviedol, že ročne uzná približne tisíc dokladov o vzdelaní lekárov a zubných lekárov z celého sveta, pričom zamietnutých konaní pre pochybnosti býva len do 10 ročne. Najčastejšie predkladané doklady z tretích krajín pochádzajú z Ukrajiny a Ruska.

Na otázku, ako rezort overuje pravosť diplomov, ministerstvo odpovedalo s tým, že využíva dostupné elektronické databázy. „V prípade pochybností oslovíme partnerské stredisko v domovskom štáte na preverenie pravosti, alebo vyzveme žiadateľa na predloženie vyššieho overenia pravosti, v rámci ktorého sa overujú podpisy a pečiatky na doklade o vzdelaní. V prípade, že žiadateľ toto overenie v lehote nepredloží, konanie sa zastaví,“ odkázalo tlačové oddelenie.

Ministerstvo Tomáša Druckera (Hlas-SD) tvrdí, že v posledných rokoch priamo neodhalilo sfalšovaný diplom a domnieva sa, že žiadatelia z tretích krajín sa o podvody nepokúšajú, pretože vedia o slovenskom systéme kontrol a nutnosti vykonať odbornú skúšku. Podľa rezortu „to, že niekto v skutočnosti neabsolvoval štúdium lekárstva, nie je z dlhodobého hľadiska možné prekryť falošným diplomom.“

Ministerstvo je preto presvedčené o tom, že proces uznávania dokladov o vzdelaní nastavený, etablovaný a porovnateľný s postupmi uplatňovanými v okolitých členských štátoch EÚ. Z tohto dôvodu v súčasnosti v tejto oblasti neplánuje zmeny.

Kontrola? Každý od nej dáva ruky preč, rezort zmenu neplánuje
Ak by ste čakali, že štátne orgány po vyššie opísaných zisteniach okamžite zakročia, čaká vás sklamanie. Kontrola zubných stážistov sa totiž zjavne nachádza v absolútnom legislatívnom vákuu. Naša redakcia oslovila všetky orgány, do ktorých kompetencie by mohla spadať kontrola nelegálne zamestnávaných zubných stážistov.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) sa od problému dištancuje s tým, že prešetruje len správnosť liečby vo vzťahu k poskytovateľovi, nie identitu konkrétneho lekára: „Úrad neoveruje spôsob a organizáciu zabezpečenia zdravotnej starostlivosti. Nemá k dispozícii kompletný zoznam stážistov a z vlastného informačného systému nevie tieto dáta vytiahnuť,“ uviedol úrad v stanovisku.

Úrad zároveň uvádza, že cielene nesleduje atribút, či zubnú starostlivosť poskytoval lekár-stážista z tretej krajiny. Pri výkone dohľadu sa zameriava výhradne na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (teda kliniku či ambulanciu), nie na jednotlivých lekárov. Pacienti sa naň obracajú najmä pre nespokojnosť s postupom liečby, náhradou škody či kvalitou.

Zároveň platí, že ak aj úrad zistí, že ide o neoprávnené poskytovanie starostlivosti (napríklad odhalí lekára bez licencie) alebo o „falošnú ambulanciu“ bez povolenia, nemá kompetenciu ju zatvoriť. Podnety posúva ministerstvu zdravotníctva alebo samosprávnemu kraju (VÚC), ktoré vydávajú povolenia a môžu ukladať pokuty za neoprávnené podnikanie.

V prípade podozrenia na nelegálneho poskytovateľa preto ÚDZS pacientom odporúča, aby sa sami obrátili na VÚC, rezort zdravotníctva alebo políciu.

VÚC, ktoré vydávajú povolenia na prevádzkovanie ambulancií, sa zhodujú, že v tejto veci sú bezmocné, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Prvým z nich je, že nedisponujú aktuálnym a presným zoznamom zubných stážistov. Viaceré samosprávy navyše priznávajú, že na výkon takýchto kontrol ani nemajú kapacity. „Za minulý rok sme nevykonali žiadnu kontrolu týkajúcu sa tejto problematiky,“ uviedla hovorkyňa Banskobystrického samosprávneho kraja Vanesa Čierna.

Na spomínaný zoznam stážistov sa odvoláva aj SKZL, ktorá sa ho vraj opakovane snaží získať od rezortu zdravotníctva. Rezort jej ho však odmieta vydať, a to aj napriek tomu, že SKZL sa k nemu snažila dostať aj prostredníctvom infožiadosti.

„Ministerstvo odmietnutie odôvodnilo najmä tým, že požadované informácie predstavujú osobné údaje a neexistuje zákonný základ na ich sprístupnenie komore bez súhlasu dotknutých osôb. Komora v súčasnosti nemá prístup k evidencii, a preto nevie overiť, či konkrétna osoba vykonáva stáž, odkedy ju vykonáva a kto nad ňou vykonáva odborný dohľad,“ uviedol šéf SKZL Moravčík.

V praxi tak podľa neho vzniká stav, keď komora vie zistiť, že určitá osoba nie je zapísaná v registri zubných lekárov, avšak nevie rozlíšiť, či ide o riadne oznámeného stážistu alebo o osobu, ktorá zdravotnú starostlivosť poskytuje neoprávnene.

Moravčík tvrdí, že komora intenzívne rokuje s ministerstvom zdravotníctva o vytvorení transparentnej evidencie stážistov, jednoznačnom určení kontrolných právomocí a zavedení účinných sankcií za porušovanie podmienok stáže.

Samotný rezort zdravotníctva však od celej veci dáva ruky preč. Tvrdí, že takýto register stážistov ani neplánuje vytvoriť, keďže mu legislatíva žiadnu takúto povinnosť neukladá. Celú vec komplikuje aj skutočnosť, že kliniky nemajú zákonnú povinnosť nahlasovať ukončenie stáže, iba jej začiatok.

Moravčík je presvedčený, že ak súčasná legislatíva takúto transparentnosť neumožňuje, je potrebné ju zmeniť. GDPR podľa neho nemôže byť univerzálnym vysvetlením, prečo pacient nemá možnosť overiť si základnú informáciu o osobe poskytujúcej zdravotnú starostlivosť. Rezort má na vec úplne opačný názor: „Ministerstvo aktuálne nepripravuje v tejto oblasti žiadne zmeny,“ uzavrel tlačový odbor ministerstva Kamila Šaška (Hlas-SD).

Komora žiada tvrdé tresty a zatváranie kliník
Kým úrady sa vyhovárajú na chýbajúce kompetencie a ochranu osobných údajov, zubní lekári požadujú okamžité sprísnenie zákonov. Súčasné pokuty do výšky necelých 10-tisíc eur, ktoré môže udeliť VÚC za personálne nezaistenie ambulancie, sú totiž pre veľké kliniky zanedbateľnou položkou.

Komora zubárov a krajskí odborníci navrhujú ráznejšie riešenia:

• Vyššie sankcie: Finančné sankcie by mali byť nastavené tak, aby neboli iba zanedbateľným nákladom podnikania, ale plnili reálny preventívny a represívny účel.
• Zatvorenie ambulancií: Ak kontrola zistí, že stážista pracuje opakovane bez prítomnosti garanta, VÚC by mala mať právomoc okamžite dočasne pozastaviť povolenie na prevádzkovanie celej kliniky.
• Trest pre garantov: Odborný garant, ktorý kryje takúto nelegálnu prácu, by nemal mať možnosť vykonávať funkciu garanta ani pracovať ako lekár minimálne nasledujúcich 5 rokov.

Zdroj: aktuality / foto ilustračné