Medzinárodný deň materinského jazyka, ktorý si každoročne pripomíname 21. februára, má nielen historický, ale aj výrazný symbolický význam. Jeho posolstvo sa týka všetkých podôb jazyka, nielen tej spisovnej - pre mnohých používateľov jazyka je materinským jazykom nárečie, menšinový jazyk či viacjazyčná identita. Cieľom tohto dňa je pripomenúť si význam materinského jazyka, podporovať jeho poznávanie a zvyšovať úroveň jeho ovládania.
„Hodnotu rodnej reči a materinského jazyka si v každodennom živote často neuvedomujeme. Práve jazyk je však jedným z najsilnejších nástrojov na uchovávanie a rozvíjanie nášho hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva, ale aj na podporu jazykovej rozmanitosti,“ približuje význam tohto dňa Kristína Bobeková z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i. Dopĺňa, že významu materinského jazyka vrátane nárečí sa v ústave venujú už dlhšie. Všetky aktivity podporujúce používanie materinského jazyka prispievajú k rozvoju jazyka ako živej entity a k jazykovej rozmanitosti, viacjazyčného vzdelávania a k hlbšiemu uvedomovaniu si jazykových a kultúrnych tradícií. Materinský jazyk je jedinečný tým, že u každého používateľa či používateľky jazyka vytvára jazykové povedomie, ktoré formuje jeho osobitné videnie sveta a ktoré je v ňom zakódované natrvalo.
Má Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV prehľad o jazykovej kultúre mladých ľudí? „Poslaním ústavu je skúmať jazyk v jeho prirodzenej podobe tak, ako sa reálne používa v každodennej komunikácii, čiže aj medzi mladými ľuďmi. Na základe týchto poznatkov potom ústav poskytuje odborné odporúčania a pomáha používateľom riešiť jazykové neistoty. Súčasná slovenčina vrátane jej spisovnej podoby je spoločným dielom všetkých, ktorí ňou hovoria a píšu. Jazyk sa vyvíja vďaka každodennej komunikačnej praxi, a preto ho formujú všetky generácie rovnako,“ vysvetľuje Bronislava Chocholová.
Romana Krolčíková reaguje zase na názor, či je pravopis pri používaní jazyka stále taký dôležitý. „Pravopis je dôležitou súčasťou každého jazyka, pretože zabezpečuje zrozumiteľnosť a jednoznačnosť písomnej komunikácie. Najmä vo verejnej, úradnej či odbornej sfére je opieranie sa aj o pravopisné pravidlá nevyhnutné, pretože pomáha predchádzať nedorozumeniam a udržiavať jednoznačnosť a zrozumiteľnosť textu. Hoci v neformálnej komunikácii môžu byť pravopisné odchýlky tolerované, v tých komunikátoch, kde je dôležitá presnosť a dôveryhodnosť, má správny pravopis stále zásadnú funkciu,“ prízvukuje jazykovedkyňa. Rovnako zdôrazňuje potrebu používania spisovného jazyka v médiách. Má to svoj význam. „Spisovná forma jazyka vznikla ako odpoveď na potrebu jednotného komunikačného prostriedku, ktorý by uľahčil dorozumievanie medzi používateľmi slovenčiny z rôznych regiónov a sociálnych prostredí. Postupne sa stabilizovala vďaka kodifikačným pravidlám a ďalej sa vyvíjala pod vplyvom spoločenských zmien,“ vysvetľuje Romana Krolčíková. Ako naznačuje samotný prívlastok spisovný, pôvodne išlo najmä o podobu určenú na písomnú komunikáciu.
JÚĽŠ SAV radami nešetrí. Okrem známej rannej Slovenčiny, na slovíčko, pripravil nedávno v spolupráci s TASR seriál Posvieťme si na slovenčinu a mnohé ďalšie poradne.
Spisovný jazyk sa dnes však používa aj v hovorenej podobe - v školách, na úradoch, v médiách či v kultúrnych inštitúciách. „Verejnoprávne médiá zohrávajú dôležitú úlohu pri sprostredkovaní informácií širokej verejnosti, a preto je dôležité, aby používali spisovnú slovenčinu, čím sa dosiahne to, že obsahu porozumejú všetci používatelia jazyka bez ohľadu na regionálne či sociálne rozdiely,“ dôvodí odborníčka. Samozrejme, existujú žánre (napr. zábavné), v ktorých je prirodzené používať uvoľnenejšiu, hovorovú podobu jazyka a občas aj nespisovné výrazy.
„V takých prípadoch ide o štylistický prostriedok, ktorý má konkrétnu komunikačnú funkciu. V bežných, najmä neverejných, súkromných komunikačných situáciách (v hovorených aj písaných) je výber jazykových prostriedkov vždy v rukách samotného hovoriaceho,“ dodáva Bronislava Chocholová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i.
