Herec Jiří Sovák stvárnil okolo 200 postáv na filmovom plátne i na televíznej obrazovke, bol dlhoročným členom Národného divadla v Prahe. Diváci si ho zapamätali najmä vďaka filmom "Marečku, podejte mi pero!", či seriálu Arabela.
Jiří Sovák sa narodil 27. decembra 1920 v Prahe ako Jiří Schmitzer. Priezvisko si dal zmeniť ako 19-ročný na protest proti nemeckej okupácii. Vyrastal v rodine majiteľa reštaurácie. Jeho otec dúfal, že po ňom syn prevezme remeslo. Sovák začal študovať hotelovú školu, čoskoro ho však zlákalo divadlo. Privyrábal si ako úradník v poisťovni, či skladník a v roku 1941 vyštudoval dramatické oddelenie pražského Štátneho konzervatória. Len tak-tak sa vyhol totálnemu nasadeniu. Vystupoval v ochotníckom D-spolku, neskôr v pražskom kabarete Živé javisko.
V roku 1943 nastúpil na profesionálnu hereckú dráhu. Hral v třebíčskom Horáckom divadle, či v Divadle E. F. Buriana. V rokoch 1955-1966 pôsobil v Divadle na Vinohradech a až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1983 bol členom Národného divadla v Prahe.
Prvý raz sa na filmovom plátne objavil v roku 1942 ako fotograf v reklame Pět strýců a ako hotelový detektív vo vojnovej komédii Josefa Macha Nikdo nic neví. Svoj komediálny talent, ktorý mu priniesol popularitu medzi divákmi, prejavil už v komédii Vzorný kinematograf Haška Jaroslava (Oldřich Lipský, 1955).
V úlohe holiča-alkoholika zaujal v snímke Martina Friča s názvom Dnes naposled (1958). Práve Frič o rok neskôr zveril Sovákovi hlavnú postavu v rozprávke Dařbuján a Pandrhola. V tom istom roku tiež Zdeněk Podskalský dokončil film Kam čert nemůže, v ktorom sa Sovák objavil vo dvojici so svojím kolegom a priateľom Brodským.
V roku 1963 si Sovák zahral so skúseným Janom Werichom v mikrokomédii Uspořená libra (Vladimír Svitáček, Jan Roháč), hral tiež v krimikomédii Mezi námi zloději (Vladimír Čech), vo filme Až přijde kocour (Vojtěch Jasný), a opäť Martin Frič ho obsadil do hlavnej úlohy v komédii Král Králů.
Znovu vo dvojici s Brodským sa Sovák ako sobášny podvodník zaskvel vo filme Čintamani a Podvodník (1964), ktorý podľa próz Karla Čapka nakrútil Jiří Krejčík. Rok 1966 priniesol Sovákovi rolu v detektívke Poklad byzantského kupce, no predovšetkým hlavnú rolu v bláznivej komédii Václava Vorlíčka Kdo chce zabít Jessii?.
V roku 1967 ho obsadil Vorlíček do ďalšieho nemenej bláznivého projektu – paródie na špionážne filmy s názvom Konec agenta W4C prostřednictvím psa pana Foustky. Jiří Sovák ostal verný žánru kriminálnej komédie aj vďaka úlohe geniálneho autora detektívnych románov, od ktorého čerpajú inšpiráciu reálni zločinci – stvárnil ju v snímke Martina Friča Přísně tajné premiéry. A napokon opäť Frič obsadil Sováka do svojho posledného filmu Nejlepší ženská mého života (1968).
V tom čase na Sováka čakali jeho životné roly: V roku 1969 mu jednu z nich priniesol Zdeněk Podskalský v komédii Světáci, kde Sovák vytvoril jedného z trojice "fasádnikov" spolu s Janom Libíčkom a Vlastimilom Brodským. V roku 1970 si zahral vo Vorlíčkovej bláznivej a čiernym humorom pretkanej komédii "Pane, vy jste vdova!". V roku 1972 sa ako riaditeľ školy objavil vo veselohre Oldřicha Lipského Šest medvědů s Cibulkou a o rok neskôr preňho Josef Mach vytvoril hneď trojrolu v krimikomédii Tři nevinní.
Nezabudnuteľnú úlohu majstra Kroupu študujúceho vo večernej škole napísali Sovákovi priamo na mieru Zdeněk Svěrák a Ladislav Smoljak v komédii "Marečku, podejte mi pero!", ktorú v roku 1976 nakrútil Oldřich Lipský. Z filmov, ktoré stihol Sovák nakrútiť v roku 1977, možno spomenúť sci-fi Zítra vstanu a opařím se čajem (Jindřich Polák), obľúbený detský film Ať žijí duchové! (Oldřich Lipský) a napokon ďalšiu legendárnu komédia Což takhle dát si špenát (Václav Vorlíček), kde vytvoril Sovák hereckú dvojicu s rovnako nezabudnuteľným Vladimírom Menšíkom.
Sovák, ktorého kolegovia familiárne volali "Sovča" účinkoval tiež vo viacerých obľúbených seriáloch – Byli jednou dva písaři (1972), kde bol jeho hereckým partnerom Miroslav Horníček, Chalupáři (1975) vo dvojici s Josefom Kemrom, rozprávková Arabela (1980), Létající Čestimír (1983), či My všichni školou poviní (1985). Jedným z posledných filmov, v ktorých diváci mohli Sováka vidieť, bola Oskarom i Zlatým Glóbusom ocenená snímka Kolja, ktorú v roku 1996 nakrútil Jan Svěrák.
Za celoživotné majstrovstvo Jiřímu Sovákovi udelili v marci roku 2000 cenu Thálie. Populárny český herec zomrel 6. septembra 2000 vo veku nedožitých osemdesiatich rokov. S prvou manželkou mal syna, herca Jiřího Schmitzera, ktorý s otcom hral v niekoľkých filmoch.
Herec napísal sériu spomienkových kníh "Jiří Sovák poprvé, podruhé, potřetí a počtvrté".
