Výsledky hniezdnej sezóny z roku 2025 nás pozitívne šokovali, uviedli ornitológovia združenia SOS/BirdLife Slovensko.
Tento rok sme zaznamenali 38 teritórií a 36 hniezdiacich párov - najviac za posledné štvrťstoročie! Pozitívny trend v počte hniezdiacich párov sme vďaka monitoringu potvrdili už piatu sezónu po sebe. Jeden z najpestrejších vtákov našej prírody zažíva prekvapivý comeback.
Kľúčovým faktorom pre zvrátenie negatívneho trendu je, podobne ako v susednom Maďarsku, cielená podpora hniezdenia prostredníctvom hniezdnych búdok, ktoré umožnia krakli vrátiť sa na lokality, kde vďaka existujúcej pastve nájde dostatok potravy, no chýbajú podmienky na hniezdenie.
Špeciálne búdky umiestňujeme cielene na lokality vhodné pre šírenie a návrat krakle belasej, najmä na Východoslovenskej nížine. Za posledné desaťročia ich pribudli stovky, z toho len za posledných 5 rokov viac než 200. V minulom roku s podporou Nadácie VSE a s pomocou VSD pribudlo ďalších 70 búdok na stĺpoch elektrického vedenia. Tento rok sme zaznamenali jasnú preferenciu kraklí pre búdky umiestnené práve na stĺpoch - krakle majú z nich lepší rozhľad a sú lepšie chránené pred predátormi.
Hoci početnosť krakle belasej na juhovýchode Slovenska rastie už piaty rok po sebe, hniezdenie sme doteraz zaznamenávali iba na relatívne malom území južne od rieky Latorica. Až tento rok sa krakle výraznejšie posunuli, 3 teritóriá sme zistili severne od Latorice, z toho 2 páry aj zahniezdili.
Tento rok pre nás priniesol aj mimoriadne prekvapivý a potešujúci objav, ktorý vrhá svetlo na ekologické priority druhu. Jeden hniezdny pár si vybral lúku Ostrovik v Chránenom vtáčom území Senianske rybníky, kde sa SOS/BirdLife Slovensko už 20 rokov stará o záchranu stepného biotopu pomocou obnovy mokradí a pastvy zaplavovaných lúk.
K praktickej ochrane krakle belasej významne prispieva najmä projekt LIFE 4 STEPPE BIRDS, ktorý umožňuje dlhodobé ochranárske aktivity, ktoré realizujeme. Dôležitú podporu poskytli aj nadácie - najmä Nadácia VSE, ktorá finančne prispela na časť inštalovaných búdok, a spoločnosť VSD, ktorá zabezpečila ich inštaláciu. Ďakujeme aj Nadácií ZSE za podporu projektu Spoznaj s nami vtáka roka krakľu belasú, vďaka ktorému sme mohli tento príbeh počas roka šíriť. A Nadácií Tipsport za príspevok na fungovanie našej farmy v Sennom. Rovnako zavážila aj pomoc individuálnych darcov, ktorí nám prispeli. Ďakujeme Vám.
To, či má krakľa belasá nádej na trvalé prežitie v našej poľnohospodárskej krajine nezávisí len od neutíchajúceho entuziazmu ochranárov a finančnej podpory donorov a darcov, ale predovšetkým od osvieteného prístupu poľnohospodárov, a najmä štátu, ktorý nastavuje pravidlá, podľa ktorých rozdeľuje finančnú podporu farmárom formou dotácií. Preto budeme podporovať požiadavky nášho ministerstva adresované EK na dostatočnú podporu našich farmárov v novej SPP, keďže pri slabej podpore je najzraniteľnejším práve pastevný chov, ktorý často patrí medzi nie práve najviac ekonomicky výhodné spôsoby hospodárenia, no má enormný význam pre ochranu biodiverzity.
LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS „Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska“. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou.
Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko
V roku 2025 prevzala žezlo Vtáka roka krakľa belasá. Druh, ktorého príbeh nesie dôležité posolstvo návratu a nádeje pre ohrozené druhy slovenských stepí.
Kampaňou Vták roka predstavujú ornitológovia zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko každoročne vtáčí druh, na ktorého ochranu je potrebné upriamiť pozornosť širokej verejnosti. Tento rok vybrali druh výnimočný vzhľadom aj príbehom.
Krakľa belasá je výrazne modro sfarbený vták veľkosti vrany s rozpätím krídel 66 - 73 cm. Perie na hlave, krku a bruchu má žiarivo tyrkysovo-modré a na chrbte gaštanovo-hnedé. Počas letu, keď rozprestrie krídla, odhalí aj svoje tmavomodré až fialové pierka s kontrastným čiernym zakončením. V minulosti ju aj kvôli jej krákavému hlasu ľudovo nazývali modrá vrana. Samec a samica majú podobný vzhľad, aj keď samec má v období rozmnožovania o niečo jasnejšie farby. Mláďatá sú bledšie, s akoby matným sfarbením. Je v našej prírode nesmierne vzácna a svojou krásou sa vyníma medzi ostatnými druhmi tak, ako zafír medzi vzácnymi kameňmi.
Krakľa belasá je sťahovavý druh. Jej prílet do našich zemepisných šírok očakávame v najbližších týždňoch. V tomto období už putuje k nám naspäť zo svojich zimovísk v Afrike. Počas cesty musí prekonať rôzne nebezpečenstvá. Okrem nástrah počasia a prirodzených predátorov je najmä v oblasti Stredozemného mora aj terčom ilegálneho lovu.
Matej Repel zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti uviedol: ,,Zatiaľ čo u nás sa snažíme chrániť krakle, vynakladáme nemalú námahu aby sa im darilo a tešíme sa z každého jednotlivého pozorovania či hniezdenia, tam stovky vtákov ročne zabijú bezcitne pytliaci.“
Na 10 rokov sme o ňu v slovenskej krajine úplne prišli
Po roku 2010 naše nížiny spustli, zmizol z nich nádherný vtáčí druh, ktorý doplatil na necitlivé hospodárenie. Kedysi bola bežným druhom poľnohospodárskej krajiny a na Slovensku sa vyskytovala takmer všade do nadmorskej výšky 300 m. V roku 2010 bolo zaznamenané jej posledné hniezdenie na západnom Slovensku a odvtedy sme ju dlhých 10 rokov hľadali v krajine márne. Dá sa povedať, že regionálne na našom území vyhynula. Jej vymiznutie zo Slovenska vnímali ako stratu ornitológovia aj verejnosť.
Čo vyhnalo krakľu zo slovenských nížin?
Najmä úbytok pastvy a intenzifikácia poľnohospodárstva. S úbytkom pastvín a nástupom intenzívnej rastlinnej výroby sa pasúce čriedy zvierat vytratili z krajiny. Dnešné nížiny tvorí šachovnica veľkoplošných polí a lesov, ktorá je pre druhy ako krakľa úplne nevyhovujúca. Chýbajú v nej totiž stepné biotopy, teda pasienky a nízke trávne porasty so samostatne stojacimi mohutnými stromami, ktoré bývajú plné kobyliek, lúčnych koníkov, motýľov, vážok, chrobákov. V poliach sa intenzívne aplikujú pesticídy, čo likviduje hmyz, ktorým sa krakle živia.
Po 10 rokoch bez krakle sme boli svedkami výnimočnej udalosti. V stepiach juhovýchodného Slovenska, kde dokonca tento druh nehniezdil celých 24 rokov, sme to nevzdávali a roky sme vyvesovali búdky s nádejou, že raz by sa k nám krakľa mohla vrátiť. Nie náhodou sme sa sústredili na toto územie. Nápadne totiž pripomína tzv. maďarskú pustu, charakteristickú extenzívne obhospodarovanými pasienkami a rozptýlenými stromami, kde miestni farmári zachovali pasienkový chov dobytka napriek všeobecným trendom v poľnohospodárstve. Naše úsilie sa konečne vyplatilo a v roku 2020 nastal zlom.
Po dôkladnom monitoringu a opakovaných kontrolách sme objavili spolu 6 hniezdiacich párov, z ktorých 4 úspešne vyviedli mláďatá. Okrem jednej prirodzenej dutiny využila na hniezdenie práve ponúknuté búdky, ktoré jej poskytli potrebné bezpečie. Bola to ohromná radosť a zadosťučinenie.
Odvtedy o to viac nenechávame nič na náhodu a každý rok pridávame desiatky a desiatky ďalších búdok. A čo nás teší najviac, počet hniezdiacich párov aj vďaka našej iniciatíve posledné štyri roky rastie. Zo 6 párov v roku 2020, cez 7 párov v roku 2021, 15 párov v roku 2022, 18 párov v roku 2023 až po úžasných 29 obsadených hniezd v sezóne 2024.
Slovensko je tak jediná krajina v Európe, kde sa už lokálne vyhynutá krakľa belasá vrátila hniezdiť a to najmä vďaka ochranárskym opatreniam.
Čo teda potrebujú v krajine, aby sa im darilo?
V prvom rade je to vhodný biotop - krakľa je typický stepný druh. Vyhovuje jej možno na prvý pohľad pustá nížinná otvorená krajina bez lesov, ktorá je však pri lepšom pohľade veľmi pestrá. Krakle sú tam, kde sa pasie, kde sú lúky plné hmyzu. To už, žiaľ, na Slovensku ani v iných krajinách EÚ nie je vôbec samozrejmosťou.
Veľkú diverzitu a početnosť takejto potravy nachádza totiž iba na extenzívnych pasienkoch či kosených lúkach a, naopak, tieto druhy hmyzu úplne chýbajú v lokalitách s intenzívne obhospodarovanou ornou pôdou zameranou na rastlinnú produkciu s využitím moderných agrotechnických postupov a množstva chémie.
Farmári u nás však nie sú finančne motivovaní venovať sa živočíšnej produkcii a pastve. Práve naopak, za citlivý prístup k prírode musia znášať nižšie výnosy na produkcii, ale často aj krátenie dotácií, či dokonca pokuty od platobnej agentúry.
Druhou podmienkou pre návrat krakle je dostupnosť hniezdnych príležitostí. Krakle hniezdia prirodzene v stromových dutinách po ďatľoch, ktorých je však v poľnohospodárskej krajine nedostatok. V takýchto prípadoch obsadzujú aj vyvesené vtáčie búdky. Tie musia byť správne skonštruované a umiestnené na vhodné lokality. A na záver najdôležitejším predpokladom pre úspešný návrat krakle na Slovensko je stabilizácia jadrovej populácie v Panónskej nížine vďaka veľmi úspešným projektom našich partnerov v Maďarsku, Srbsku a Rumunsku.
Krakľa je vlajkovým druhom ochrany prírody v slovenských stepiach - vzácnych biotopoch kultúrnej krajiny, ktorých osud má vo svojich rukách človek. To, ako sa bude krakli a jej podobným druhom u nás dariť je aj naďalej v rukách ľudí – farmárov, ochranárov a politikov. Recept na jej ochranu je jasný. Známe sú postupy a návody.
,,Otázne zostáva, ako sa tieto postupy podarí presadiť a udržať v praxi u nás, ale aj v ďalších krajinách. Radi by sme pracovali na postupnej obnove populácie, tak ako sa to deje v okolitých krajinách. Preto sme v SOS/BirdLife Slovensko na ochranu krakle belasej a ďalších stepných vtáčích druhov pripravili projekt LIFE, ktorý bol úspešný v silnej medzinárodnej konkurencii celoeurópskych projektov. Projekt LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS – OCHRANA A NÁVRAT STEPNÝCH DRUHOV VTÁKOV NA NÍŽINY SLOVENSKA má za cieľ mimo iných inštalovať 800 hniezdnych búdok pre krakle, vytvoriť 140 ha nových trávnych porastov a obnoviť pastvu hospodárskymi zvieratami na rozlohe 700 ha.” uviedol Repel.
,,Tiež sme vďační za významnú podporu Nadácie VSE a spolupráci s VSD, a. s., vďaka ktorým budú mať krakle na svoje hniezdenie k dispozícii 60 nových búdok už v hniezdnej sezóne 2025 a ďalších 50 v nasledujúcej. Práve tieto aktivity môžu prispieť k návratu krakle belasej aj na ďalšie tradičné historické hniezdiská na juhu Slovenska.” dodáva Zuzana Paulo Lackovičová z SOS/BirdLife Slovensko
