Rozhlasový športový reportér a publicista Gabo Zelenay patrí medzi legendy slovenskej a československej športovej žurnalistiky. Mal dar slova, ktoré vedel "ohýbať" s osobitným dôvtipom i vtipom.
Nezabudnuteľnými zostanú najmä dve jeho reportáže - z finálového stretnutia Pohára víťaza pohárov (PVP) v roku 1969 v Bazileji medzi futbalistami Slovana Bratislava a FC Barcelona a zo zlatej jazdy krasokorčuliara Ondreja Nepelu na ZOH 1972 v Sappore.
"Gabo Zelenay bol veľmi originálny a nenapodobiteľný. Ako reportér si vyšliapal svoju vlastnú cestu. Mal veľmi bohatú slovnú zásobu. Jeho metafory boli jedinečné a vzbudzovali zábavu. Ľudia sa na ne vyslovene tešili. Postavil na hlavu tézu, že reportér je hosťom u poslucháča. Postupne začal presadzovať opačnú tézu a síce, že poslucháč je hosťom u reportéra," povedal Ľubomír Souček, riaditeľ mediálneho oddelenia Slovenského olympijského a športového výboru a spoluautor knihy Reportérsky mág Gabo Zelenay.
Gabriel (Gabo) Zelenay sa narodil 26. novembra 1922 v Bánovciach nad Bebravou. V mladosti bol aktívnym športovcom a trénerom. Venoval sa basketbalu, hokeju a atletike.
V septembri 1946 úspešne absolvoval konkurz na miesto športového reportéra Československého rozhlasu v Bratislave. Komisiu zaujal vtipným zvládnutím úlohy, spraviť reportáž o zápalkovej škatuľke. Už o niekoľko dní nato, 6. októbra 1946, reportoval svoju prvú športovú reportáž z futbalového stretnutia ŠK Žilina - ŠK Bratislava.
V roku 1948 ho tesne pred štátnicami vylúčili z politických dôvodov z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1951 aj z Československého rozhlasu. Po štyroch rokoch sa do rozhlasu vrátil, ale v roku 1958 bol z politických dôvodov nútený rozhlas opäť opustiť, pracoval ako voľný novinár a fotoreportér.
Do Československého rozhlasu v Bratislave sa vrátil v roku 1963. Pôsobil v ňom ďalších 24 rokov, pričom počas takmer štyridsiatich rokoch strávených za mikrofónom sa stal legendou rozhlasovej žurnalistiky.
Ako rozhlasový reportér plasticky a s osobitým štýlom približoval množstvo športových podujatí. Od domácich až po olympijské hry. Do povedomia poslucháčov sa zapísal mnohými sugestívnymi reportážami najmä z futbalu a hokeja, ale vzrušujúce rozhlasové divadlo dokázal urobiť z každého športu, napríklad tiež zo šermu či šachu.
Obrovský bol prínos Gaba Zelenaya aj ako organizátora a propagátora športových aktivít. "Mimoriadne sa zameriaval na mládež, pričom tieto aktivity vykonával s nadšením spravidla bezplatne. Niekdajšia medzinárodná Pionierska olympiáda v Prešove, ktorú vymyslel a ktorej bol ´dušou´ ako riaditeľ tohto podujatia v rokoch 1970 - 1978, sa v tom čase stala najväčším mládežníckym športovým podujatím na svete! Významne sa podieľal aj na organizácii Ceny Večerníka. S manželkou viedol atletický krúžok na základnej škole, na ktorú chodil ich syn. Okrem toho zrejme ako prvý v našich končinách propagoval šport nevidiacich aj telesne postihnutých," pripomenul Ľubomír Souček organizátorské aktivity Gaba Zelenaya.
Popri množstve novinárskych príspevkov napísal aj dve knihy zo športového prostredia Oprášené historky (1979) a Oprášené legendy (1990).
Za svoju dlhú a plodnú reportérsku činnosť získal Gabo Zelenay veľa ocenení. Pri príležitosti 80. narodenín mu prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil v januári 2003 štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti športovej žurnalistiky.
Gabo Zelenay, legendárny športový reportér a jeden zo zakladateľov športovej rozhlasovej reportáže, zomrel 3. augusta 2003 v Bratislave vo veku nedožitých 81 rokov.
