Frico (Fridrich) Kafenda (2. 11. 1883 Mošovce, okres Martin - 3. 9. 1963 Bratislava) bol slovenský skladateľ, dirigent, klavirista a hudobný pedagóg, manžel A. Kafendovej-Zochovej.
Základy systematického hudobného vzdelania (hra na klavíri, skladba) získal už ako gymnazista v Ružomberku u českého organistu Josefa Chládka, ktorý tam od 1879 pôsobil ako regenschori a učiteľ hudby. Od 1901 študoval hru na klavíri u Roberta Teichmüllera, dirigovanie u A. Nikischa a kompozíciu u S. Jadassohna na konzervatóriu v Lipsku, súčasne od 1902 aj hudobnú vedu u H. Riemanna a H. Kretzschmara na filozofickej fakulte tamojšej univerzity, absolvoval 1906.
Potom striedavo pôsobil ako dirigent, klavirista a korepetítor vo viacerých nemeckých operetných divadlách, 1906 vo Zwickau, 1907 v Intersburgu a v Tilsite (dnes Sovetsk, Rusko), 1908 - 09 vyučoval na Opernschule des Westens v Berlíne, 1909 - 11 dirigent v Bielsku-Białe a 1911 - 12 v Colmare.
V roku 1913 sa usadil v Drážďanoch, kde podľa vzoru berlínskej Opernschule založil súkromnú školu pre korepetítorov. Popri divadelnej činnosti pravidelne koncertoval. Udržiaval styky so slovenskými národovcami (o. i. s Vajanským) a zúčastňoval sa matičných slávností v Martine.
Po vypuknutí 1. svetovej vojny padol 1915 do ruského zajatia. Vstúpil do česko-slovenských légií, kde bol činný ako klavirista, skladateľ i ako organizátor. Po 1. svetovej vojne sa vrátil na Slovensko.
Významná osobnosť slovenskej hudobnej kultúry, zakladateľ slovenského hudobného školstva, priekopník slovenskej klavírnej pedagogiky a hudobnej kompozície, položil základy profesionálnej slovenskej hudby.
Od 1920 bol pedagógom klavírnej hry, 1922 - 49 riaditeľom Hudobnej školy pre Slovensko v Bratislave, ktorá sa 1928 aj jeho zásluhou pretransformovala na Hudobnú a dramatickú akadémiu. V náročných podmienkach (nedostatok finančných prostriedkov) sa podstatnou mierou zaslúžil o udržanie chodu školy, kodifikoval obsahovú náplň štúdia a systematicky sa staral o odborný rast študentov (o. i. získal pre školu právo konať skúšky a vydávať vysvedčenia o spôsobilosti vykonávať hudobnícke povolania na území celej republiky).
V rokoch 1949 - 53 vyučoval klavírnu hru, teoretické predmety i kompozíciu na VŠMU. Vychoval mnohých významných slovenských klaviristov, napr. M. Karina a E. Fischerovú-Martvoňovú, jeho žiakom bol aj hudobný skladateľ E. Suchoň.
V roku 1922 založil komorné združenie Bratislavské trio, v ktorom hral do 1939 ako klavirista. Jeho hra sa vyznačovala charizmatickým výrazom a diferencovaným, kultivovaným tónom. Niekedy vystupoval ako sólista či dirigent. Ťažiskom jeho hudobnej tvorby sú komorné inštrumentálne a piesňové skladby.
Už v Ružomberku vytvoril salónne tance a pochody, napr. Polku-mazúrku D dur (1899), Elzin valčík (1899), Pochod G dur (1900) a Pochod maturantov (1900). V Lipsku vznikli diela ovplyvnené nemeckým romantizmom, napr. cyklická Suita v starom slohu pre klavír (1904), Sonáta pre violončelo a klavír (1905), v ruskom zajatí Sláčikové kvarteto G dur (1916) a Sonáta D dur pre husle a klavír (1917 - 18), ktoré patria k jeho najvýznamnejším dielam.
Z ranej piesňovej tvorby sú najvýznamnejšie Štyri piesne pre vysoký hlas a klavír (Nevinné veršíky, Potecha, Nápis na dome a Kukučka na verše Vajanského, 1913), z neskoršej tvorby Tri piesne pre mužský hlas a klavír (Listy, Okúzlenie a Pieseň na verše J. Smreka, 1955) a Tri miniatúrne piesne (na verše A. Plávku, 1962).
Zo zborovej tvorby okrem raného Offertoria (1906) pre miešaný zbor, malý orchester a organ patria k význačným Kafendovým dielam Tri mužské zbory (Išli hudci horou, Marikovská veža, Sedemdesiat sukieň mala, 1949) na texty a nápevy slovenskej ľudovej poézie, malá kantáta Pieseň mieru (na verše A. Plávku, 1951) pre miešaný zbor a klavír (alebo symfonický orchester) a i.
Už v čase pôsobenia v Nemecku využíval náznaky slovenských národných prvkov (napr. odzemok v 3. časti Sonáty pre violončelo), ktoré plnšie rozvinul v neskoršej tvorbe. Autor teoretickej práce O prírodnej stupnici (rukopis), v ktorej sa zaoberal analýzou slovenskej ľudovej melodiky v ľudových piesňach a jej tonálnym i modálnym charakterom. Nositeľ viacerých vyznamenaní.
