Na slovenskej divadelnej scéne pôsobí od roku 1968, keď sa stal členom Divadla SNP v Martine, dnešného Slovenského komorného divadla. V Činohre Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave pôsobí od roku 1983. Pred kamerou Emil Horváth ml. debutoval v roku 1965 vo filme Každý mladý muž a medzi jeho najznámejšie filmové úlohy patrí cukrár Šimon Šindelka z komédie Sladké starosti (1984). V utorok 12. novembra bude mať divadelný a filmový herec, režisér a tiež dlhoročný pedagóg 80 rokov.
K hereckému povolaniu nemal ďaleko, jeho otec Emil Horváth starší patril totiž k významným hercom. „Profesia môjho otca ma samozrejme ovplyvnila. Pôsobil v Slovenskom komornom divadle v Martine, bol veľmi všestranný, okrem toho, že hral ako herec v činohre, bol aj režisér bábkových predstavení pre deti. Sám si doma tie bábky vyrábal. Aj ja som mal od neho vlastné divadielko. A samozrejme ma vodil do divadla na predstavenia. Skrátka tú ´infekčnú chorobu zvanú divadlo´ som chytil od neho,“ uviedol v rozhovore Emil Horváth ml. Zároveň dodal, že herectvo je pre neho práca a koníček v jednom, vyhovujúci spôsob života a aj určitý životný štýl.
Emil Horváth ml. sa narodil 12. novembra 1945 v Nitre, ale detstvo a mladosť prežil v Martine, kde jeho otec získal angažmán. Štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave ukončil v roku 1968. Jeho prvým pôsobiskom sa stalo Divadlo SNP v Martine, kde pôsobil v rokoch 1968 - 1976 a zaznamenal aj prvé úspechy.
V roku 1973 ho vyznamenali cenou Janka Borodáča za postavu Rjumina v hre Letní hostia Maxima Gorkého. Dočkal sa aj filmovej ceny, keď si v roku 1974 odniesol Zlaté slnko z 12. filmového festivalu mladých v Trutnove za stvárnenie postáv z filmov Dolina (1973) a Deň slnovratu (1973).
Na javisku bratislavskej Novej scény účinkoval v rokoch 1976 - 1983 a vynikol ako Treplev v Čechovovej Čajke alebo ako Salieri v Shafferovom Amadeovi. Členom Činohry SND v Bratislave sa stal v roku 1983 a na prvej slovenskej divadelnej scéne sa predviedol v desiatkach predstaveniach. V rokoch 2011 - 2013 Činohru SND aj viedol.
Herecké umenie je podľa neho pominuteľné, podobne ako všetko v živote a mnohé inscenácie a divadelné úlohy sú už len spomienkami. Najbližší vzťah má k tým, v ktorých momentálne hrá. V súčasnosti účinkuje v siedmich tituloch a jedným z nich je predstavenie Falošná nota, v ktorom hrá po boku Milana Kňažka.
„Mal som však šťastie na postavy z hier veľkého Shakespeara. Hral som Romea, Macbetha, Richarda III., Prospera, vojvodu v hre Oko za oko, Evansa vo Veselých paniach z Windsoru a mnoho ďalších postáv. Považujem za veľké herecké šťastie, že som sa mohol ´popasovať´ s týmto najväčším dramatikom všetkých čias,“ zdôraznil herec, ktorý sa dlhé roky venoval aj divadelnej réžii.
Ako divadelný režisér začínal v Martine a po roku 1989 režíroval aj v SND, na Novej scéne, v Štátnom divadle Košice (dnešné Národné divadlo Košice), v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, Divadle Jána Palárika v Trnave, Mestskom divadle Brno, v Národnom divadle v Brne, v pražskom Divadle pod Palmovkou a 12 rokov v bratislavskom Divadle West.
V roku 1987 dostal Cenu Andreja Bagara za postavu Zilova v hre Alexandra Vampilova Lov na kačice. Cenou Literárneho fondu za výkon v predstavení Chrobák v hlave Georgesa Feydeaua a za réžiu hry Alberta Camusa Caligula ho ocenili v roku 1991. Za úlohu Starčeka v inscenácii Stoličky od Eugena Ionesca dostal prestížnu cenu Divadelné dosky (1999), Cenu Jozefa Kronera (2000) a aj Výročnú Cenu Literárneho fondu (2001).
V roku 2005 mu prezident SR udelil štátne vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti rozvoja kultúry. Cenu Literárnu fondu dostal aj v roku 2017 za stvárnenie postavy Petra Williamsona v hre Apartmán v hoteli Bristol, s prihliadnutím na postavu pána Labaša z inscenácie Spievajúci dom.
Pred kamerou debutoval v roku 1965 vo filme Každý mladý muž režiséra Pavla Juráčka. Zahral si aj v kriminálke Sedem svedkov Petra Solana (1967), jednu z titulných postáv mu zveril aj režisér Karel Zeman v snímke Na kometě (1970). Jednou z jeho najznámejších filmových hereckých kreácií sa stal cukrár Šimon Šindelka, ktorého stvárnil v komédii Juraja Herza Sladké starosti (1984).
Predstavil sa aj v televíznych seriáloch Tridsať prípadov majora Zemana, Búrlivé víno, Tajné životy či Autoškola. V súčasnosti hrá v seriáloch Dunaj, k vaším službám a Nemocnica.
Od roku 1984 učil divadelnú tvorbu na VŠMU. V júni 2005 ho vymenovali za vysokoškolského profesora. Adeptom herectva často zdôrazňoval, že herec na javisku postavu nehrá, on ňou musí byť.
Jeho manželka je herečka Viera Richterová a syn je literárny vedec a spisovateľ Tomáš Horváth.
