19. septembra 1899 sa narodil v Slovenskej Ľupči náš popredný architekt Emil Belluš.
V polovici 20. storočia patril k najpoprednejším staviteľom na Slovensku. K jeho najznámejším dielam patrí Kolonádový most v Piešťanoch, bývalá budova Národnej banky (dnes Generálna prokuratúra SR) v Bratislave, budova Justičného paláca v Prešove či obytný súbor na Miletičovej ulici v Bratislave. Zomrel 14.12.1979.
Emil Belluš – významný slovenský architekt, vysokoškolský profesor a akademik sa narodil do rodiny stolárskeho majstra Daniela Belluša v Slovenskej Ľupči. Keď mal Emil 3 roky, rodina sa presťahovala do Banskej Bystrice. Emilov otec miloval prácu s drevom, ale boli mu blízke aj výtvarné umenie a divadlo. Svoju vášeň k umeniu všetkých druhov so zanietením prenášal aj na svoje deti.
Emil dostal základy vzdelania v Banskej Bystrici, kde absolvoval základnú školu a miestne gymnázium. V meste pod Urpínom prežil dokopy 16 rokov. Potom ho život odvial do ďalších končín.
Po gymnáziu nastúpil na vojenskú službu a v roku 1918 začal študovať na Fakulte architektúry Technickej univerzity v Budapešti. Po prvom ročníku pokračoval v štúdiu v Prahe na Fakulte architektúry Českého vysokého učení technického. V tomto období sa aktívne zapájal do činnosti spolku Detvan a stretával sa s mnohými významnými osobnosťami – maliarmi, hudobníkmi, filozofmi.
Jeho vôbec prvým realizovaným projektom bola polyfunkčná budova Národného domu v Banskej Bystrici, ktorú naprojektoval v roku 1924.
Významný predstaviteľ funkcionalizmu
Svoj ateliér si Emil Belluš otvoril v roku 1925 v Bratislave. Jeho najtvorivejším obdobím boli 30. a 40. roky 20. storočia, kedy sa zaradil k významným architektom funkcionalizmu.
Výrazne sa pričinil o vznik Fakulty architektúry, kde aj sám 30 rokov pôsobil ako profesor. Bol nositeľom najvyšších ocenení a ako jediný architekt získal titul akademik. Jeho meno nesie národná cena Spolku architektov za celoživotné dielo, ktorá sa každoročne udeľuje súčasným architektom.
Medzi jeho najkrajšie projekty patrí trnavský vodojem či legendárny Kolonádový most v Piešťanoch, ktorý je zaradený medzi najzaujímavejšie stavby sveta. Učebnicou dokonalých proporcií je trnavský mlyn NUPOD. Zaujímavá je sústava škrupinových striech na továrni Dinas v Banskej Belej. Poslednou budovou, ktorú naprojektoval v roku 1954, je Mladá Garda v Bratislave, poznačená dobou svojho vzniku.
Mnohé Bellušove diela sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva a sú zaradené medzi národné kultúrne pamiatky.
Málokto o ňom vie, že sa venoval aj scénickému výtvarníctvu, do ktorého ho vtiahol jeho švagor Ján Jamnický. Belluš je zakladateľom modernej slovenskej scénografie.
Architekt bol významnou a uznávanou osobnosťou kultúrneho a spoločenského života. Odviedol obrovský kus pedagogickej, publikačnej, organizačnej aj tvorivej práce. Jeho menom sú na znak úcty pomenované ulice v Banskej Bystrici, Bratislave aj Prahe.
Prehľad najvýznamnejších diel Emila Belluša:
• budova Slovenského veslárskeho klubu v Bratislave (1930);
• Kolonádový most v Piešťanoch (1932);
• Poštový a telegrafný úrad (dnes hlavná pošta) v Piešťanoch (1935);
automatický mlyn NUPOD v Trnave (1936);
• družstevné domy na Námestí SNP v Bratislave (1935 – 1937);
• budova Národnej banky Československej (dnes Generálnej prokuratúry) na Štúrovej ulici v Bratislave (1936 – 1938);
• budova inžinierskej komory na Kapucínskej ulici v Bratislave (1943);
vodojem (s Havelkom) v Trnave (1946);
• budova Novej radnice na Primaciálnom námestí v Bratislave (1948);
• pavilón teor. ústavov SVŠT (dnes budova Fakulty architektúry a dizajnu STU) na Námestí slobody v Bratislave (1947 – 1950);
• hotel Devín (s Kramplom a Uhliarikom) v Bratislave (1948);
študentský domov Mladá garda v Bratislave (1954).
