K aktuálnemu škandálu okolo tendra na záchranky len toľko: je veľmi dôležité, aby sme dokázali rozlišovať medzi oprávneným hnevom verejnosti a tlakom lobistických skupín. Predstava, že Penta pomáha opozícii bojovať za väčšiu transparentnosť systému, je smiešna.

Námietka ministra Šaška, že on s tým tendrom nič nemá, nemusí znamenať nevyhnutne vykrúcanie, ale skôr dôkaz, že ho z tohto kšeftu vylúčili. Ak sa chcete v téme zorientovať, treba si pripomenúť zistenia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho, na ktoré som na tejto stránke niekoľkokrát upozorňoval: Štát rezignoval na verejný záujem v rezorte.

Zdravotníctvo drží pod krkom súkromný sektor a ministerstvo ovládli lobistické skupiny. Nalievanie miliárd do takéhoto deravého systému vôbec nepomôže. Tento stav sa však netýka len súčasnej vlády. Súčasné problémy spôsobila tzv. Zajacova reforma, ktorá pustila do verejného zdravotníctva biznis.

Riešenie naznačil Andrej Danko návrhom na opätovné poštátnenie systému záchraniek. Je to krok správnym smerom, ale sám osebe nestačí, sám osebe bude len figovým listom oveľa väčšieho problému. Stále budem tvrdiť, že najväčšou chybou bolo vytvoriť vampírsky systém súkromných zdravotných poisťovní, ktorý doslova vyciciava štát, a teda aj záujmy občana.

Zlomiť ich moc sa môže podariť jediným spôsobom: keby sa všetky zainteresované zložky – koalícia, opozícia, NKÚ, ÚVO, Kancelária prezidenta SR a možno aj ďalší dali dokopy a vo verejnom záujme by pripravili spoločnú zmenu zákona. Viem, že to znie nereálne, ale aspoň by sa ukázalo, kto za koho kope.

Obávam sa však, že je už neskoro. Odvolať ministra je jednoduchšie ako zmeniť systém. Niekto o tom už rozhodol. Politici sú v tomto prípade iba správcovia biznisu. A riešením rozhodne nie je, aby jedna finančná skupina nahradila druhú. Dajte si pozor, kto vás v tomto politickom zápase vodí za nos.

Pred 400 rokmi predniesol klasik tieto slová: 

"I vtrhol som do súdnej siene, dúfajúc, že tam právo vládne. Ale jaj, namiesto spravodlivosti sedí na tróne krivda, zákony sú ako pavučiny - slabí sa do nich chytajú, mocní ich pretrhnú. Videl som, že rozsudok závisí viac na mešci než na pravde, viac na známosti než na vine. A keď som sa opýtal: Kde je teda spravodlivosť? - ukázali mi obraz, na ktorom mala zaviazané oči. Povedali: To je jej podoba. Ale skutočnosť je iná - tá má oči dokorán, aby videla, kto platí viac."

(Jan Amos Komenský: Labyrint sveta a raj srdca)

Ako vidno, veľa sa toho nezmenilo.

Zdroj: fb Eduard Chmelár