Edita Gruberová sa narodila 23. decembra 1946 v Bratislave. V rokoch 1961-1968 študovala na bratislavskom konzervatóriu u Márie Medveckej a následne na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Už počas štúdia spievala v Lúčnici a hosťovala na scéne Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.
V rokoch 1968–1970 naštudovala viacero veľkých postáv ako sólistka operného súboru Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici (dnes Štátna opera).
Obdivuhodnú kariéru na jednej z vrcholných európskych scén – vo Viedenskej štátnej opere – začala v roku 1970 úlohou Kráľovnej noci v Čarovnej flaute Wolfganga Amadea Mozarta. (O štyri roky neskôr účinkovala v tejto úlohe po prvý raz tiež na javisku bavorskej Štátnej opery.) Zakrátko po úspešnom uvedení vo Viedni získala stály angažmán, avšak spočiatku spievala skôr menšie role.
Cestu k medzinárodnému uznaniu a svetovej sláve otvorila sopranistke náročná úloha Zerbinetty v opere Ariadna na Naxe od Richarda Straussa z roku 1976. Edita Gruberová svojím výkonom pod hudobným vedením Karla Böhma vzbudila obrovskú pozornosť. Začali jej prichádzať pozvania a angažmány z newyorskej Metropolitnej opery, milánskej La Scaly, londýnskej Covent Garden, z Parížskej národnej opery, alebo Bavorskej štátnej opery v Mníchove.
Edita Gruberová vystupovala na všetkých významných svetových operných scénach, účinkovala s najvýznamnejšími svetovými dirigentmi a orchestrami. V odbore operného belcanta sa vypracovala medzi majstrov umeleckej renesancie starých autorov talianskej školy. Svojimi precíznymi a inšpiratívnymi výkonmi priviedla túto tvorbu k novému rozkvetu.
Za svoje interpretačné umenie získala hviezda svetových operných pódií viacero ocenení. V roku 1980 jej udelili rakúsky titul "Österreichische Kammersängerin", o osem rokov neskôr sa stala čestnou členkou Viedenskej štátnej opery. Edita Gruberová je tiež nositeľkou Radu Bieleho dvojkríža II. triedy (1997) a v roku 2013 si v nemeckom Baden-Badene prevzala prestížnu Hudobnú cenu Herberta von Karajana.
V novembri 2016 sa operná diva stala laureátkou Ceny Nadácie Tatra banky za umenie v kategórii Hudba za sólový recitál na medzinárodnom festivale Prague Proms 2016. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák jej udelil 17. decembra 2016 vo Viedni Zlatú plaketu. Krátko pred 70. narodeninami umelkyne tak ocenil jej celoživotný výnimočný umelecký prínos a reprezentáciu Slovenska v zahraničí. Operná speváčka Edita Gruberová sa tiež ocitla medzi laureátmi ocenenia Osobnosti Bratislavy 2018.
Edita Gruberová, sólistka opery a kráľovná bel canta, nás navždy opustila 18. októbra 2021 v Zürichu vo veku 74 rokov.
Doplnenie:
Edita Gruberová absolvovala štúdium operného spevu na bratislavskom Konzervatóriu v triede Marky Medveckej (1968). Ešte ako poslucháčka posledného ročníka naštudovala v opere SND part Rosiny v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly (1968). Napriek úspechu u publika i u kritiky jej SND angažmán neponúklo.
V septembri 1968, ako čerstvá laureátka Speváckej súťaže v Toulouse, nastúpila do opery Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. Počas tu strávených dvoch sezón spievala Rosinu (Barbier zo Sevilly), Zuzu (Juro Jánošík), Violettu (Traviata), Elisu (muzikál My Fair Lady), Amarillis (Erindo), Olympiu, Antoniu i Giuliettu (Hoffmannove rozprávky), Gildu (Rigoletto). Po úspešnom predspievaní pôsobila v sezóne 1969/1970 súčasne ako elévka vo viedenskej Štátnej opere.
V roku 1970 do Viedne odišla, vzhľadom na politickú situáciu na prahu normalizačného obdobia, zdanlivo bez možnosti návratu.
Počas „učňovských rokov“ 1970 – 1975 vo Viedni, Linzi a Graci spievala popri menších rolách aj Kráľovnú noci (Čarovná flauta), Rosinu (Barbier zo Sevilly), Sophie (Gavalier s ružou), Zerbinettu (Ariadna na Naxe), Constanze (Únos zo Serailu), Luciu (Lucia di Lammermoor). Práve z nich sa stali Gruberovej kľúčové roly. S Kráľovnou noci debutovala na festivale v Glyndebourne (1973) a pod Karajanovou taktovkou na prestížnom festivale v Salzburgu (1974).
Ozajstnú svetovú kariéru odštartovala jej Zerbinetta v slávnom Böhmovom naštudovaní (1976). Práve ona otvorila Edite Gruberovej cestu do Teatro alla Scala (1978), Metropolitan Opera (1977) či Covent Garden (1984).
O famóznu speváčku od druhej polovice sedemdesiatych rokov súperili najslávnejšie divadlá, jej kalendár bol plný na niekoľko rokov dopredu. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch spievala v najvýznamnejších metropolách. Jej dlhodobo hlavnými pôsobiskami boli Viedeň, Zürich, Mníchov, festivalový Salzburg, Teatro alla Scala, Metropolitan Opera, barcelonské Liceo.
Repertoár Edity Gruberovej sa orientoval takmer výhradne na party mozartovské, straussovské a na postavy talianskeho bel canta. Viacerým z nich dala modelové interpretačné podoby, ktoré sú, aj vďaka skvelým hudobným nahrávkam s renomovanými dirigentmi, natrvalo zapísané v zlatom fonde svetovej opery.
Na umení Edity Gruberovej nefascinoval len zázračný talent, ale aj spôsob zaobchádzania s ním. Vďaka dokonalému spoznaniu svojich dispozícií, mimoriadnej vokálnej inteligencii a v neposlednej miere aj vďaka obdivuhodnej pracovitosti a profesionalite spievala vyrovnane vo vynikajúcej forme vyše štyri desaťročia. Obrovský arzenál výrazových prostriedkov, jedinečné zvládnutie technickej bravúry, spojenie lyrickej koloratúry s neobyčajnou mierou frapujúcej zvukovosti urobili z Edity Gruberovej jednu z najväčších koloratúrnych sopranistiek 20. storočia a súčasne absolútnu „jednotku“ nedlhých slovenských operných dejín.
