Rakúsko dnes: nafta 1.95 eura. Benzín 1.74.
Bratislava dnes: nafta 1,53 eura. Benzín 1.54.
Vojna v Perzskom zálive a blokáda Hormuzského prielivu v kombinácii s vojnou na Ukrajine a unijnou stopkou pre ruskú ropu a plyn plus ukrajinskou blokádou ropovodu Družba zdvíha ceny palív a komplikuje zásobovanie ropou. Otázka dňa neznie, koľko bude stáť v horizonte nasledujúcich týždňov nafta a benzín, ale či vôbec budú palivá bežne dostupné.
Aby ste lepšie pochopili, o čom hovorím, urobíme si malú historickú exkurziu do roku 1973 a 1979 a pripomenieme si dve ropné krízy.
V októbri 1973 sa začala Jomkipurská vojna, Egypt a Sýria zaútočili na Izrael. Prezident USA Richard Nixon poskytol Izraelu masívnu vojenskú pomoc. Arabské krajiny v OAPEC (Organizácia arabských ropných exportérov, hlavne Saudská Arábia pod kráľom Faisalom) reagovali embargom na vývoz ropy do krajín podporujúcich Izrael- USA, Holandsko, Veľká Británia, Kanada, Japonsko. Zároveň znížili produkciu o 5 percent mesačne, čo vyvolalo paniku na trhu.
Cena ropy vyskočila z 3 USD/barel na 12 USD. Embargo trvalo len do marca 1974, ale ceny zostali vysoké.
V roku 1979 prišla druhá ropná kríza, súvisea s vnútropolitickým chaosom v Iríne. Po iránskej revolúcii a masových protestoch z krajiny ušiel šach Mohammad Reza Pahlavi a moci sa chopil ajatolláh Chomejní (nepliesť si ho s Chameneím, ako sa to stalo istému kolegovi z denníka N).
Iránske ropné polia a export sa takmer zastavili, došlo k výpadku cca 7 % svetovej produkcie). Vo všeobecnej panike cena ropy vyskočila zo 14 dolárov na takmer 40 dolárov za barel. Len pre porovnanie. Dnes v súvislosti s vojnou v Iráne dochádza k výpadku 20 percent ropy a cena vyskočila na 103 dolárov za barel.
Aby sme vedeli, čomu reálne čelíme, pozrime sa opäť do histórie.
Ropná kríza v 70. rokoch výrazne zasiahla bežný život ľudí na Západe - v USA, Kanade aj západnej Európe (Nemecko, Holandsko, Veľká Británia, Francúzsko). Nešlo len o drahší benzín, ale o skutočné nedostatky, rady, obmedzenia a pocit neistoty, ktorý zmenil každodennú rutinu miliónov ľudí. Symbolom krízy boli dlhé rady na čerpacích staniciach, ľudia stáli v radoch niekoľko hodín, pumpy mali tabuľky „No Gas Today“ alebo farebné vlajky (zelená = máme benzín, červená = nemáme). Mnohé štáty zaviedli systém „párne/nepárne“ podľa poslednej číslice ŠPZ. Nepárne číslo tankovalo len v nepárne dni, párne len v párne dni.
Obmedzili aj množstvo PHM na auto, v nedeľu boli zatvorené pumpy. V Holandsku zakázali jazdu autami v nedeľu. Diaľnice boli úplne prázdne - ľudia tam piknikovali, korčuľovali, bicyklovali alebo dokonca jazdili na koňoch.
Ropná kríza v rokoch 1973 a 1979 sa v socialistickom Československu prejavila úplne inak ako na Západe – bez dramatických radov na pumpách, bez zákazu jazdy v nedeľu a bez viditeľného chaosu v bežnom živote. Socialistický blok, vrátane ČSSR, mal “výhodu”, že bol od Západu relatívne izolovaný a hlavne ropa prichádzala cez ropovod Družba priamo zo Sovietskeho zväzu, ktorý bol najväčším exportérom ropy na svete.
Krátkodobo v roku 1973 nebol v socialistickom bloku cítiť takmer žiadny priamy dopad. Cena benzínu zostala dlho nemenná - v roku 1973 stál Špeciál 2,40 Kčs/liter (priemerná mzda ~2 171 Kčs). Ľudia si na pumpách tankovali normálne, bez paniky.
Nedostatok benzínu alebo nafty sa takmer nevyskytol - Sovietsky zväz dodával ropu spojencov v RVHP za preferenčné (nižšie) ceny v rubľoch, nie v dolároch. V roku 1974 benzín zdražel takmer dvojnásobne (na 4,30 Kčs/liter) - pre mnohých to bol šok, lebo mzdy rástli pomaly.
Druhá kríza po iránskej revolúcii v roku 1979 priniesla aj v ČSSR ďalšie zdražovanie pohonných hmôt a energií. Nafta pre traktory a priemysel zdražela výrazne. Zvýšené náklady na dovoz ropy spôsobili vo východnom bloku rast dlhu v západných menách. Najhoršie na tom bolo Poľsko, ktoré sa v 80tych rokoch enormne zadĺžilo, na ľudí dopadli vysoké ceny, nedostatok tovarov, prišli sociálne nepokoje, ktoré vyvrcholili vznikom protestného hnutia Solidarita, v roku 1981 vyhlásili výnimočný stav. Bežní Poliaci cítili krízu najviac: dlhé rady na mäso, cukor, benzín, chýbali základné tovary. Hovoril sa taký vtip, ako v Poľsku v rade pred obchodom pánovi "ušli" plyny a pán za ním sa k nemu naklonil a pošepky sa pýta: Kde kúpil pán fazuľku?
Poliaci vtedy križovali susedné socialistické krajiny a kupčili s všetkým, čo bolo dostať, my deti 70tych rokov si to pamätáme, vrátane filcovačiek na hraniciach, kde vám z auta vybrali ešte aj sedadlá - pod ktorými Poliaci pašovali ryžu, cukor, vložky a podobné tovary.
Aj tieto faktory viedli k postupnému rozvratu režimov vo východnom bloku. Prehľad nájdete v tabuľke vo fotografiách: tg.tajm
Aký vývoj bude mať súčasná kríza, o ktorej sa už teraz hovorí, že je horšia, ako ropné šoky zo 70. rokov, ukážu najbližšie týždne. V 70tych rokoch sme mali ropu z Družby. Dnes ju nemáme. Hormuz je podmínovaný, tankery zablokované. Nóri ropu majú, ale aj ich minister energetiky je realista a hovorí, že by bolo vhodné prehodnotiť stopku pre ruské zdroje. Nórske ložisko pre celú Európu vystačí max na desať až dvanásť rokov - citujem geológa Ján Madarás.
Zdroj: fb Anka Žitná
