Zberom šípok si môžete spríjemniť jesennú prechádzku v krásnom slnečnom počasí. Príchodom jesene je náš organizmus náchylnejší na ochorenia. Chrípka a prechladnutie sú najčastejšie ochorenia, pred ktorými sa musíme chrániť. A práve šípky, ktoré rastú v tomto jesennom období, sú vhodnou prevenciou.
Šípky, plody ruže šípovej (Rosa canina), boli v Antike známym liečivom proti obličkovým kameňom. Stredoveké herbáre už uvádzajú mnohé šípkové prípravky. Aj keď to znie neuveriteľne, šípky poznali už v starovekom Grécku a talianskom Ríme. Kvety používali do kúpeľov a z plodov šípok si dokonca vyrábali náhrdelníky, ktoré mali slúžiť ako ochrana pred zlom, ale zároveň mali aj pritiahnuť milovanú osobu. Dnešné využitie šípok je zamerané na riešenie rôznych zdravotných problémov prírodnou cestou.
Použitie šípok je skutočne široké a vyrobiť sa z nich dá naozaj všeličo. Používajú sa na výrobu džemov, kompótov, omáčok, medu, sirupov, či dokonca pretlaku alebo na výrobu domáceho vína. Najbežnejším použitím je však ich konzumácia v podobe čaju. Použiť sa naň dajú sušené, no aj čerstvé šípky.
Čo všetko sa v šípkach ukrýva?
Tieto červené oblé plody sú známe tým, že obsahujú veľké množstvo vitamínu C, taktiež obsahujú vitamíny B1, B2, P, K, karotíny, ktoré sú dôležité pre vytváraní vitamínu A.
Šípky pomáhajú pri črevných problémoch alebo zápche,
- majú antioxidačné vlastnosti, bránia vzniku arterosklerózy a zápalom v tele, znižujú cholesterol,
- pomáhajú pri chorobách pečene a žlčníka, chorobách močových ciest a močových kameňoch, zvyšujú množstvo červených krviniek,
- napomáhajú vstrebávaniu železa v organizme, podporujú činnosť pečene,
- chránia pred kardiovaskulárnymi ochoreniami a poškodením zraku,
- spomaľujú starnutie, bojujú s baktériami a podporujú hojenie rán, pomáhajú pri cukrovke, posilňujú obranyschopnosť a dodávajú energiu.
Kedy je vhodnejšie zbierať šípky - na jeseň či v zime?
Šípky je vhodné zbierať od konca septembra do konca októbra. Vtedy sú ešte tvrdé a sfarbené až do červena a obsahujú najviac vitamínu C. Prezreté, mäkké plody nie sú vhodné na zber.
Objavujú sa názory, že je vhodnejšie zberať šípky po mrazoch, pretože je v takýchto plodoch údajne viac vitamínu C. Skutočnosť je taká, že jemný mráz síce zvýrazní šípkovú chuť, ale pozitívne neovplyvní množstvo céčka v plode. Gazdinky a naše staré mamy dobre vedia, že mráz vitamín C neznehodnocuje, ale šípky sú mazľavé, a preto nie sú vhodné na prípravu čaju alebo sirupu. Treba odtrhávať iba zrelé, nezamrznuté, suché a nepoškodené šípky.
Ako šípky skladovať a vysušiť?
Šípky by sa mali skladovať v dobre uzavretých nádobách maximálne rok. V ďalšej sezóne si urobte nové zásoby, lebo šípky staršie ako rok sú vám už aj tak viac-menej na nič.
Šípky sa sušia najprv na voľnom vzduchu v jednej vrstve a potom ich treba dosušiť umelým teplom v rúre, aby pre dlhé sušenie zbytočne nesplesniveli. Pozor ale na teplotu, ktorá nesmie presiahnuť 35°C, aby sa zachovalo najviac vitamínov. Samozrejme plody nesmú zhnednúť alebo sa pripáliť.
Platí že, suchá šípka je krehká a mala by sa dať ľahko rozdrviť. Šípky usušené si týmto spôsobom dokážu zachovať až štvrtinu či pätinu pôvodného obsahu vitamínu C. V priebehu roka sa zostatok céčka naďalej rapídne znižuje.
