V pondelok 22. septembra o 20. hodine a 19. minúte stredoeurópskeho letného času (SELČ) nastane jesenná rovnodennosť. Na celej severnej pologuli, teda aj na Slovensku sa začne astronomická jeseň. Naopak, južná pologuľa vstúpi 22. septembra večer do jarného obdobia.
V okamihu jesennej rovnodennosti (aequinoctium) sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče tak dopadajú kolmo na zemský povrch a osvetľujú rovnomerne severnú i južnú pologuľu planéty.
V deň jesennej rovnodennosti slnko vychádza presne na východe a zapadá na západe. Pozorovateľ stojaci na rovníku v deň jesennej rovnodennosti vidí na poludnie slnko nad sebou v nadhlavníku.
Deň a noc sú v deň jesennej (i jarnej) rovnodennosti na celej planéte rovnako dlhé – cca 12 hodín. V Bratislave napríklad v pondelok 22. septembra vyjde Slnko o 6.38 hod. SELČ, zapadne o 18.49 hod. SELČ. V Košiciach východ slnka nastane o 6.21 SELČ a západ o 18.32 SELČ. Teda deň trvá v oboch prípadoch 12 hodín a 11 minút.
Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka, ako aj striedanie ročných období spôsobuje sklon zemskej osi voči obežnej dráhe Zeme o približne 23,5 stupňa.
Počas astronomického leta bola k Slnku privrátená severná pologuľa. Od jesennej rovnodennosti až po jarnú rovnodennosť slnečné lúče viac osvetľujú južnú pologuľu. Počas celého tohto obdobia sú na severnej pologuli kratšie dni, než noci.
V období jesennej rovnodennosti sa aj v európskych zemepisných šírkach dni skracujú najvýraznejšie – a to cca o 3 a pol minúty každý deň. Napríklad už 23. septembra bude dĺžka slnečného svitu v Bratislave len 12 hodín a 7 a pol minúty, o deň neskôr 12 hodín a 4 minúty. Skracovanie dňa bude pokračovať až do zimného slnovratu.
Čím viac na sever, tým sa dni skracujú výraznejšie. V oblastiach, ktoré ležia za severným polárnym kruhom nastáva polárna noc teda slnko v určitom období vôbec nevychádza nad obzor. Napríklad v nórskom meste Troms slnko neuvidia od 27. novembra do 15. januára.
V budúcom roku 2026 nastane astronomická jeseň 23. septembra o 2.05 SELČ. Dátumy začiatkov ročných období kolíšu, pretože občiansky rok (365 dní) nie je v súlade s reálnou dĺžkou obehu Zeme okolo Slnka, teda s tzv. tropickým rokom. Ten trvá 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 46 sekúnd. Kvôli tomuto nesúladu je každý štvrtý rok priestupný, teda dlhší o jeden deň.
Astronomická jeseň potrvá do nedele 21. decembra, keď o 16.03 hod. stredoeurópskeho času (SEČ) nastane zimný slnovrat, teda sa začne astronomická zima. Meteorologická jeseň sa začala už 1. septembra a trvá do 30. novembra.
Príčina rovnodennosti
Jav rovnodennosti je spôsobený sklonom zemskej osi od roviny ekliptiky a obehom Zeme okolo Slnka. Ide totiž o miesta na dráhe obehu Zeme okolo Slnka, v ktorých platí, že zemská os smeruje najmenej „preč od Slnka“ a najmenej „presne k Slnku“. Takáto poloha Zeme spôsobuje, že severná aj južná pologuľa ako celok ožarovaná Slnkom rovnako intenzívne.
Definície rovnodennosti
– jeden z dvoch okamihov za rok, keď zdanlivá geocentrická ekliptikálna dĺžka Slnka je 0° resp. 180°;
– jeden z dvoch dní za rok, počas ktorých obraz Slnka prechádza svetovým rovníkom;
– jeden z dvoch okamihov za rok, počas ktorých existuje jedno miesto na rovníku, na ktorom slnečné lúče dopadajú kolmo na zemský povrch, t.j. Slnko je tam v nadhlavníku;
– jeden z dvoch dní za rok, počas ktorých sú svetlá časť dňa aj noc takmer rovnako dlhé, trvajú 12 hodín.
Jesenná a jarná rovnodennosť
Rozlišujeme septembrovú – jesennú rovnodennosť a marcovú – jarnú rovnodennosť.
Dňom septembrovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jeseň, na južnej pologuli zasa jar. Dňom marcovej rovnodennosti sa začína jar na severnej pologuli, na južnej pologuli jeseň.
Termín „jesenná“ resp. „jarná“ rovnodennosť síce prísne vzaté platí len pre severnú pologuľu, ale v astronómii sa tradične používa aj pre južnú. Bod ekliptiky, v ktorom sa nachádza Slnko v okamihu rovnodennosti, sa nazýva bod rovnodennosti (ekvinokciálny bod), t. j. buď jesenný alebo jarný bod.
Dôsledky rovnodennosti
V deň jesennej a jarnej a rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól).
Pri jesennej rovnodennosti začína polárna noc na severnom póle a na južnom začína polárny deň. Výška Slnka nad horizontom sa rovná výške svetového rovníka v danej zemepisnej šírke. Vyplýva to z toho, že Slnko má nulovú deklináciu.
V deň jarnej rovnodennosti zasa na severnom póle po prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá a tým končí polárny deň a nastáva polárna noc.
