Slovensko a Chorvátsko chcú ďalej rozvíjať tradične dobré vzťahy a posilňovať spoluprácu najmä v oblasti energetickej bezpečnosti, hospodárstva, obranného priemyslu a cestovného ruchu. Zhodli sa na tom dnes minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár a chorvátsky minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Gordan Grlič Radman počas bilaterálneho rokovania v Záhrebe.
„Máme spoločnú históriu, ktorá je prepojená mnohými významnými osobnosťami a udalosťami. Sú to veľmi dôležité historické väzby, na ktorých môžeme stavať. Dnes už máme aj spoločnú modernú históriu, ktorú predstavuje predovšetkým naše členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii,“ uviedol minister J. Blanár.
Zároveň pripomenul, že SR podporovala Chorvátsko v jeho európskej integrácii a odovzdávala mu svoje skúsenosti z prístupového procesu. Slovenská republika bola súčasne prvou krajinou, ktorej parlament ratifikoval prístupovú zmluvu Chorvátska k EÚ.
Významnou témou rokovania bola hospodárska spolupráca a možnosti ďalšieho posilnenia vzájomného obchodu a investícií.
„Náš vzájomný obchod postupne rastie a jeho úroveň dosiahla minulý rok hodnotu 1,17 miliardy eur, stále však vidíme veľký priestor na jeho ďalší rozvoj. Slovenské investície v Chorvátsku dosahujú približne 500 miliónov eur a privítali by sme aj ďalšie chorvátske investície na Slovensku, ktoré by boli prospešné pre obe krajiny,“ informoval šéf slovenskej diplomacie.
Dôležitou súčasťou rokovania bola energetická bezpečnosť a diverzifikácia dodávok energetických surovín. Minister J. Blanár ocenil rýchlu pomoc Chorvátska po prerušení dodávok ropy cez ropovod Družba a vyzdvihol význam ropovodu Adria pre energetickú bezpečnosť Slovenska.
„Chorvátsko nám v tejto situácii veľmi rýchlo pomohlo zabezpečiť dodávky ropy na Slovensko aj do Maďarska prostredníctvom ropovodu Adria, ktorý je pre nás kľúčový. Dôležité je, aby sa dotiahla do konca diskusia o jeho prepravnej kapacite a možnostiach ďalšieho využívania v rámci diverzifikácie našich zdrojov,“ zdôraznil minister s tým, že rokovania v tejto oblasti pokračujú aj za účasti expertov Európskej komisie.
V kontexte spolupráce v Európskej únii ministri diskutovali taktiež o konkurencieschopnosti a budúcom viacročnom finančnom rámci. Slovensko a Chorvátsko podľa šéfa zahraničných vecí SR spájajú spoločné záujmy najmä pri zachovaní dostatočného financovania poľnohospodárstva a kohéznej politiky, ktorá pomáha zmierňovať regionálne rozdiely. Zároveň doplnil, že obe krajiny v rámci formátu Priateľov kohézie koordinujú spoločné postoje a presadzujú tieto záujmy. Za dôležité označil vytváranie podmienok na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva vrátane dostupných cien energií.
Ako ďalej priblížil minister J. Blanár, blízke vzťahy medzi SR a Chorvátskom sa premietajú aj do intenzívnych medziľudských väzieb a cestovného ruchu. Ministerskému kolegovi poďakoval za starostlivosť o slovenskú národnostnú menšinu, ako tiež o slovenských turistov, ktorí každoročne navštevujú Chorvátsko. V tejto súvislosti ocenil spoluprácu slovenských a chorvátskych policajtov počas letnej turistickej sezóny.
„Na Slovensku zvykneme hovoriť, že chorvátske more je aj slovenské more, pretože je nám najbližšie. Boli by sme však radi, keby bolo Slovensko rovnako atraktívne pre Chorvátov. Máme im čo ponúknuť – od našich hôr cez kúpeľníctvo až po množstvo ďalších turistických možností,“ potvrdil šéf slovenskej diplomacie.
Partneri sa v rámci rokovania venovali taktiež regionálnej spolupráci. Minister J. Blanár predstavil priority slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine a vyzdvihol význam Iniciatívy Trojmoria, ktorej v súčasnosti predsedá Slovensko. Oba formáty podľa neho predstavujú priestor na posilňovanie spolupráce medzi krajinami regiónu a môžu prispievať k presadzovaniu spoločných záujmov na úrovni Európskej únie.
Minister Juraj Blanár sa v Záhrebe stretol zároveň s predsedom vlády Chorvátskej republiky Andrejom Plenkovičom, s ktorým diskutoval predovšetkým o aktuálnych otázkach európskej a regionálnej spolupráce, energetickej bezpečnosti a možnostiach ďalšieho rozvoja vzájomného dialógu. V kontexte blízkych slovensko-chorvátskych vzťahov sa venovali aj ďalším možnostiam koordinácie postojov pri presadzovaní spoločných záujmov v rámci Európskej únie.
Počas pracovnej cesty sa šéf slovenskej diplomacie zúčastnil na výročnej porade chorvátskych veľvyslancov, generálnych konzulov, konzulov a obranných pridelencov, kde vystúpil ako hlavný zahraničný rečník na pozvanie chorvátskeho ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí (podrobnosti o výročnej porade chorvátskych veľvyslancov, generálnych konzulov, konzulov a obranných pridelencov v Záhrebe).
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR si v Záhrebe súčasne uctil spoločný slovenský a chorvátsky historický odkaz položením vencov pri Pamätníku vlasti a Pamätníku Juraja Haulíka. Pripomenul si tak významné osobnosti a udalosti, ktoré sú súčasťou spoločných dejín oboch národov a vytvárajú pevný základ ich dnešného partnerstva.