Pri príležitosti 130. výročia postavenia Mosta Márie Valérie, ktorý spája Štúrovo a Ostrihom, sa predseda vlády SR Robert Fico stretol s predsedom vlády Maďarska Viktorom Orbánom.

"Most je predovšetkým vzácny kus medziľudských vzťahov," povedal Robert Fico a dodal, že Slováci a Maďari žijúci vedľa seba majú dobré vzťahy.

Predseda vlády SR mostu zaželal, aby nebol ničený tak ako v minulosti, ale len opravovaný, prípadne rekonštruovaný.

Most Márie Valérie bol postavený v roku 1895 ponad rieku Dunaj a spája slovenské mesto Štúrovo a maďarský Ostrihom (na 1718,5 km rieky Dunaj). Nakoľko pôvodný most bol v 2. svetovej vojne zničený a nepoužívateľný, miestny obyvatelia ho do obnovy v r. 2001 volali ako „zmrzačený“ alebo neúplný most. Jeho dĺžka je 514 m. Hraničný prechod medzi 2 krajinami bol na predmostí slovenskej strany.

Zo stretnutia Roberta Fica a Viktora Orbána:

Suverénne postoje Maďarska a Slovenskej republiky by boli vhodné na výrazné posilnenie spolupráce formátu zoskupenia Vyšehradskej štvorky (V4), ktorého predsedníctvo zastáva aktuálne Maďarsko. Uviedol to predseda vlády SR Robert Fico v nedeľu v severomaďarskom Ostrihome v prejave pri príležitosti 135. výročia postavenia Mosta Márie Valérie. Prítomný bol aj predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý takisto predniesol prejav.

Fico podotkol, že nikdy nezasahuje do vnútorných záležitostí iných krajín, avšak vyjadril názor, že z premiérov krajín V4 - Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska - „by už onedlho mohli byť traja, s ktorými by sme mohli mať na určité otázky rovnaký názor“.

„Ponúkame spolupráce predovšetkým v otázkach bezpečných dodávok energií pre naše krajiny. Nikto by nám nemal prikazovať, odkiaľ budeme brať ropu a plyn, pretože podľa medzinárodného práva je to suverénna krajina, ktorá rozhoduje o svojom energetickom mixe. Zdieľam rovnaký názor ako predseda vlády Maďarska, že politické, ideologické rozhodnutie odstrihnúť Európu úplne od dodávok týchto palív z Ruska poškodí nielen najviac Maďarsko a Slovensko, ale výrazne poškodí celú Európsku úniu,“ zdôraznil Fico.

Druhou vážnou témou je ilegálna migrácia, dodal slovenský ministerský predseda, ktorý ocenil kroky maďarskej vlády proti tejto migrácii, ktoré podľa jeho slov pomohli celej Európe.

Maďarsko od 1. júla už po siedmykrát zastáva funkciu predsedajúcej krajiny V4.

Predseda slovenskej vlády v prejave poznamenal, že síce zastupuje iný politický tábor ako maďarský premiér, ale zároveň vie, že vhodnou odpoveďou na vonkajšie útoky môže byť len suverénna národná politika. Orbánovi pripomenul, že slovenský parlament práve schválil novelu ústavy. V súvislosti so zmenami ústavy okrem iného podotkol: "Nechceme, aby našim deťom vymývali mozgy nejakí blázni alebo poloblázni."

K vojne na Ukrajine Fico povedal, že Maďarsko a Slovensko sú podľa neho jedinými krajinami v Európskej únii, ktoré presadzujú mier, a ktoré budú v tejto svojej súčasnej politike pokračovať aj v budúcnosti. „Súčasná politika EÚ týkajúca sa vojny nevedie k výsledkom,“ dodal.

„Záujmy Slovenska a Maďarska aj v tejto oblasti smerujú rovnakým smerom a história ukazuje, že keď sa dva národy spoja, sú silnejšie než samostatne. Ak spolupracujeme, tak sa nám darí,“ reagoval v prejave Orbán. Podľa jeho slov nie je náhodou, že Most Márie Valérie bol dvakrát zničený. „Ani Maďari, ani Slováci sa nechceli zúčastniť na svetovej vojne, ale aj tak boli poslaní na front. Znovuvybudovaním mosta oba národy vyjadrili, že si neželajú ďalšie vojny ničiace mosty v Európe,“ podčiarkol maďarský premiér, ktorý oznámil, že sa už plánuje výstavba nového mosta na Dunaji.

História mosta - pred rokom 1895

História prechodu medzi Ostrihomom a Štúrovom sa začala ešte v rímskych dobách. Rímske dobyvačné légie už v čase Marca Aurélia prekračovali Dunaj na tomto mieste. Oba brehy spájal v zime ľadový most. Prvá písomná zmienka o umelom prechode sa nachádza v listine z roku 1215 kráľa Ondreja II. V tejto listine dal kráľ ostrihomskému kostolu „…právo vyberať dane, ktoré dovtedy boli kráľovskou výsadou.“

Podľa dobových nákresov počas tureckej nadvlády sa prechádzalo cez lodný most, ktorý pri opätovnom dobytí Ostrihomu v roku 1683 zbúrali utekajúci Turci. Ďalší prechod cez Dunaj bol pri Nyergesújfalu, ktorý v roku 1706 dal priviezť do Ostrihomu knieža František Rákóczi II. v rámci príprav na obliehanie hradu.

V roku 1762 dal arcibiskup František Barkóczy postaviť modernejší, takzvaný lietajúci most. Do Parkanu ste sa dostali za 6 minút a cesta späť do Ostrihomu trvala 8 minút. Lietajúci most fungoval osemdesiat rokov, cez zimu ho demontovali a opäť spustili do prevádzky až na jar.

Nový a trvalý lodný most vysvätil 19. marca 1842 arcibiskup Jozef Kopácsy. Koncom 19.storočia však už nevyhovoval potrebám rastúcej a zrýchľujúcej sa lodnej dopravy. Vláda definitívne rozhodla o modernizácii križovatky medzi Bratislavou a Komárnom v roku 1891 a následne prišlo rozhodnutie postaviť železný most medzi Ostrihomom a Štúrovom, vtedajším Parkanom.

V roku 1893 bola vypísaná súťaž na projektovanie výstavby mosta. Víťazom sa stal Ján Feketeházy a vo februári 1894 začala práce na moste firma Cathry Szaléz.

1895-1919

Most odovzdali do užívania 28. septembra 1895 v rámci veľkolepých slávností, na ktorých sa zúčastnili viacerí členovia vlády. Most posvätil kardinál Kolos Vaszary. Bezplatne sa používal len v deň odovzdania, až do roku 1918 sa na prechode muselo platiť mýto. Prechod cez most sa stal súčasťou každodenného života na oboch stranách a 24 rokov bol na ňom čulý ruch. Podľa trianonského rozhodnutia sa však Dunaj náhle stal štátnou hranicou a most uzavreli.

1919-1944

Most bol prvýkrát vyhodený do vzduchu nešťastnou náhodou 22. júla 1919 po 19:30 h. Večer otriasol okolím obrovský výbuch. Nehodu zavinili československí legionári, pravdepodobne neopatrným zaobchádzaním s náložou zo strany vojakov zaradených do stráže. Prvý oblúk na štúrovskej strane spadol do vody. Mostnú konštrukciu z Dunaja zdvihli až o dva roky neskôr a otvor nahradili provizórnou lávkou.

Na podnet Medzinárodnej dunajskej komisie a najmä z ekonomických dôvodov začalo Československo v roku 1922 s obnovou konštrukcie mosta. Premávka na moste bola opäť spustená 1. mája 1927 a na novej, vyasfaltovanej ceste bola od roku 1928 povolená aj automobilová doprava. Počas pravidelných prehliadok mosta v rokoch 1938-39 spoločnosť Magyar Vagon- és Gépgyár vymenila na konštrukcii 38 000 nitov.

Po Prvej viedenskej arbitráži stál most opäť na území Maďarska. V Parkane a Ostrihome sa takmer všetko vrátilo do „starých koľají“.

Most druhýkrát odpálila 26. decembra 1944 ustupujúca nemecká armáda, poškodené boli tri stredové mostné polia a výrazne sa poškodili aj dva piliere. Dunaj sa opäť stal hraničnou riekou a zničený most už nedokázal zabezpečiť hraničný prechod.

1944-2001

Úlohu mosta prebral malý čln a následne pravidelná doprava kompou.

Pri 100. výročí odovzdania mosta ministri z oboch strán rieky spoločne požiadali o pomoc z Programu PHARE. Dňa 25. augusta 1999 došlo k dohode o rekonštrukcii mosta a 16.septembra maďarský a slovenský premiér podpísali zmluvu o rekonštrukcii Mosta Márie Valérie.

Výstavba začala v októbri roku 2000. Dve pobrežné časti, ktoré zostali nedotknuté, boli zrenovované a vnútorné tri zbombardované a chýbajúce časti boli nanovo vyrobené. Zakrivenie nového mosta sa zmenilo, mostovka sa z vodorovnej zmenila na oblúk.

Pri výrobe bola použitá nová technológia, mostné prvky boli zmontované na brehu, následne prevezené na člnoch a zdvihnuté na svoje miesto pomocou hydrauliky. Posledný 603-tonový oblúk bol umiestnený 27. júla 2001.

Slávnostné odovzdanie Mosta Márie Valérie sa uskutočnilo 11. októbra 2001. Na podujatí sa zúčastnili predsedovia vlády Maďarska a Slovenskej republiky, Viktor Orbán a Mikuláš Dzurinda. Čestným hosťom ceremoniálu bol Günter Verheugen z bruselského zastúpenia.