Mimoriadne zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci zvolala vysoká predstaviteľka Únie Kaja Kallasová v súvislosti s vývojom vojnového konfliktu na Ukrajine, očakávaným samitom lídrov Ruska a Spojených štátov amerických, ktorý by sa mal uskutočniť v piatok 15. augusta 2025 na Aljaške, ako aj aktuálnym rozhodnutím izraelského bezpečnostného kabinetu rozšíriť vojenskú operáciu v pásme Gazy.

Vláda Slovenskej republiky stojí podľa slov šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára od začiatku na strane mieru a konzistentne podporuje všetky zodpovedné medzinárodné iniciatívy vrátane tých zo strany americkej administratívy zamerané na čo najskoršie ukončenie konfliktu na Ukrajine a trvalé mierové riešenie v súlade s medzinárodným právom.

„Podporujeme všetky iniciatívy, ktoré smerujú k spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine. Apelujeme na všetky zainteresované strany, aby konštruktívne pristupovali k rokovaniam s cieľom nájsť spoločné východiská, ktoré umožnia ukončenie konfliktu. Veríme, že pripravovaný samit na Aljaške prispeje k pozitívnemu vývoju,“ uviedol minister Blanár s tým, že súčasťou mierových rokovaní musí byť zároveň Ukrajina a aktívnu úlohu by mala v mierovom procese zohrávať Európska únia.

Štátny tajomník Rastislav Chovanec potvrdil na rokovaní dlhodobé pozície Slovenskej republiky v súvislosti s nevyhnutnou potrebou rešpektovať medzinárodné právo, ktoré musí byť základom každého mierového riešenia a ktorého zásady vláda SR principiálne presadzuje.

„Budúca mierová dohoda musí rešpektovať kľúčové princípy medzinárodného práva, Chartu Organizácie Spojených národov, ako aj Helsinský záverečný akt. V tomto kontexte je zmena hraníc silou pre nás neprijateľná, keďže takéto konanie je v priamom rozpore s princípmi, na ktorých stojí medzinárodné spoločenstvo,“ vyhlásil štátny tajomník slovenskej diplomacie.

Rokovanie sa venovalo ďalej vývoju na Blízkom východe, kde zostáva mimoriadne vážnou humanitárna situácia v pásme Gazy. V tejto súvislosti štátny tajomník Chovanec zdôraznil, že akékoľvek rozsiahle presuny civilného obyvateľstva či vojenské operácie v husto obývaných oblastiach by mohli viesť k ďalšiemu zhoršeniu už aj tak kritickej situácie.

„Ochrana civilného obyvateľstva je základnou povinnosťou vyplývajúcou z medzinárodného humanitárneho práva. Slovenská republika preto opakovane vyzýva na neobmedzený a bezpečný prístup humanitárnej pomoci ku všetkým obyvateľom Gazy bez akýchkoľvek politických alebo vojenských podmienok,“ povedal Rastislav Chovanec s tým, že civilisti nesmú byť rukojemníkmi ozbrojeného konfliktu: „Napriek tomu, že pôvodnou príčinou eskalácie bol teroristický útok Hamasu, ktorý sme jednoznačne odsúdili, keď si to situácia vyžaduje, je potrebné kriticky pomenovať a upozorniť tiež na konanie Izraela.“

Štátny tajomník súčasne informoval, že Slovensko v reakcii na prehlbujúcu sa humanitárnu krízu posilnilo svoju politickú a humanitárnu podporu ľuďom v núdzi.

Slovensko konzistentne podporuje dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu ako realistický základ pre spravodlivé, trvalé a udržateľné riešenie v súlade s medzinárodným právom a relevantnými rezolúciami OSN.

Minister Juraj Blanár oceňuje rastúcu dynamiku nových uznaní Palestíny na medzinárodnej scéne, čo Slovensko urobilo už v roku 1988, kedy uznalo Palestínsky štát v rámci bývalého ČeskoSlovenska. K potvrdeniu vzájomného uznania došlo následne aj na prelome rokov 1992 a 1993 pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

„Podporujeme koordinované úsilie medzinárodného spoločenstva na obnovenie mierového procesu na základe princípov medzinárodného práva a rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN,“ potvrdil šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár.

Zdroj: MZVaEZ SR

Celé znenie výzvy, ktorá (s výnimkou Maďarska) bola dnes prijatá na mimoriadnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci:

My, lídri Európskej únie, vítame úsilie prezidenta Trumpa o ukončenie ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine a dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru a bezpečnosti pre Ukrajinu.

Spravodlivý a trvalý mier, ktorý prináša stabilitu a bezpečnosť, musí rešpektovať medzinárodné právo vrátane zásad nezávislosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti a toho, že medzinárodné hranice sa nesmú meniť násilím.

Ľud Ukrajiny musí mať slobodu rozhodovať o svojej budúcnosti. Cesta k mieru na Ukrajine sa nedá rozhodnúť bez Ukrajiny. Zmysluplné rokovania sa môžu uskutočniť iba v kontexte prímeria alebo zníženia nepriateľských akcií.

Ruská agresívna vojna proti Ukrajine má širšie dôsledky pre európsku a medzinárodnú bezpečnosť. Zdieľame presvedčenie, že diplomatické riešenie musí chrániť životne dôležité bezpečnostné záujmy Ukrajiny a Európy.

Európska únia bude v koordinácii s USA a ďalšími podobne zmýšľajúcimi partnermi naďalej poskytovať politickú, finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu Ukrajine, keďže Ukrajina uplatňuje svoje inherentné právo na sebaobranu. Bude tiež naďalej dodržiavať a ukladať reštriktívne opatrenia voči Ruskej federácii.

Ukrajina schopná účinne sa brániť je neoddeliteľnou súčasťou akýchkoľvek budúcich bezpečnostných záruk. Európska únia a členské štáty sú pripravené ďalej prispievať k bezpečnostným zárukám na základe svojich príslušných právomocí a kapacít, v súlade s medzinárodným právom a pri plnom rešpektovaní bezpečnostnej a obrannej politiky určitých členských štátov a s ohľadom na bezpečnostné a obranné záujmy všetkých členských štátov.

Európska únia zdôrazňuje inherentné právo Ukrajiny zvoliť si vlastný osud a bude naďalej podporovať Ukrajinu na jej ceste k členstvu v EÚ."