Reakcia na vyjadrenia Márie Kolíkovej v NR SR k návrhu Ústavy SR:
Mária Kolíková sa vo svojom vystúpení opäť raz predviedla ako politička, ktorej nejde o právnu presnosť, ale o ideologickú indoktrináciu verejnosti. Jej výklad stanoviska Benátskej komisie k ústavnej novele nebol ničím iným ako účelovou manipuláciou, vytrhávaním viet z kontextu a šírením právnych poloprávd – ak nie rovno lží.
"Svojvoľný výklad práva" – čistá lož
Kolíková tvrdí, že Slovensko si bude po prijatí ústavnej novely „právo vykladať po svojom“ a tým poruší medzinárodné záväzky. To je právne nezmyselné a politicky nebezpečné vyjadrenie:
Slovensko je viazané ratifikovanými medzinárodnými zmluvami aj po prijatí novely. To, že si do ústavy doplní ochranu národnej identity či rodičovských práv, neznamená svojvôľu, ale výkon suverénneho práva definovať svoj právny a hodnotový rámec.
Skutočnou svojvôľou je skresľovanie obsahu stanoviska Benátskej komisie, ktoré v skutočnosti vôbec nehovorí, že novela porušuje medzinárodné záväzky. Práve naopak: viaceré časti novely výslovne označuje za zlučiteľné s európskymi normami – čo Kolíková zámerne zamlčala.
"Hlas proti Európe" – primitívna propaganda
Ak niekto tvrdí, že hlasovanie za ochranu detí, rodičovských práv a jasnej definície pohlavia je "hlas proti Európe", tak buď nepochopil, čo Európa je – alebo vedome klame.
Európska únia nie je ideologický projekt progresívneho liberalizmu, ale spoločenstvo národov s rôznymi kultúrnymi a právnymi tradíciami.
Takéto výroky sú lacné pokusy o vydieranie a diskreditáciu všetkých, ktorí sa opovažujú nesúhlasiť s radikálnou agendou. Pani Kolíková si zrejme myslí, že Európa rovná sa ona. Nie, pani poslankyňa – Európa, to nie ste vy.
Mýtus o "nadradenosti" európskeho práva
Najväčšia lož, ktorú Kolíková vypustila, je tvrdenie, že pri vstupe do EÚ sme sa zaviazali, že európske právo je nadradené národnému. To je čistá dezinterpretácia, ktorú by si nemohol dovoliť ani študent prvého ročníka práva:
Zmluva o Európskej únii ani Zmluva o fungovaní EÚ neobsahujú žiadne ustanovenie o právnej nadradenosti európskeho práva nad ústavami členských štátov. Žiadny taký článok neexistuje.
Takzvané „právo prednosti“ nebolo dohodnuté v zmluvách – vzniklo ako výkladové pravidlo Súdneho dvora EÚ. Členské štáty nikdy jednoznačne nepristúpili na absolútnu nadradenosť práva EÚ nad ich ústavami.
Viaceré ústavné súdy členských štátov (napr. Nemecko, Poľsko, Maďarsko, dokonca aj Česká republika) odmietli úplnú nadradenosť európskeho práva nad národnými ústavami, a vyhradzujú si právo kontroly nad tým, čo do ich právneho systému vstupuje. Prečo by Slovensko malo byť poslušnejšie než Berlín alebo Varšava?
Preto je úplne legitímne, ak aj Slovensko definuje ústavné hranice uplatňovania medzinárodného alebo európskeho práva.
Pravda o "progresívnych hodnotách"
Ústavná novela sa snaží predísť tomu, aby sa do nášho právneho systému plazivo dostávali ideologické koncepty, ktoré nemajú oporu v realite, biológii ani zdravom rozume. Áno – ide o ochranu pred radikalizáciou cez medzinárodné inštitúcie, ktoré sa čoraz častejšie stávajú nástrojmi ideologických skupín.
Ak Mária Kolíková obhajuje „právo na neurčité pohlavie“, „prioritu adopcií mimo manželstva“ alebo „rodičov ako prekážku pri sexuálnej výchove detí“, má na to právo – ale nech to nepodsúva ako nevyhnutnú normu celej Európy.
Zdravo fungujúci štát má právo brániť svoje deti, rodiny a identitu pred ideologickými experimentami – a presne to táto novela robí.
To, čo predviedla Mária Kolíková, nie je právna analýza, ale politický aktivizmus obalený do citácií z dokumentu, ktorý sama nepochopila alebo zámerne dezinterpretuje.
Ak niekto hlasuje za túto ústavnú novelu, hlasuje za právnu istotu, ochranu detí, rodičovských práv a kultúrnej integrity Slovenska. A kto tvrdí, že je to „proti Európe“, ten buď nevie, čo Európa je – alebo pracuje na tom, aby už Európou nebola.
Zdroj: fb Boris Susko
