Hniezdna sezóna sa pomaly chýli ku koncu a nastáva čas bilancovať. Kým napríklad niektoré sovy vyhniezdili už v jarných mesiacoch, sokoly kobcovité (nazývané aj červenonohé) skončili so starostlivosťou o mláďatá len pred niekoľkými dňami.
Čas je však neúprosný. Sokoly už čaká náročná migrácia na zimoviská v subsaharskej Afrike. Tie sú vzdušnou čiarou vzdialené takmer 9 tisíc kilometrov.
Hniezdna sezóna bola úspešná
„Veľmi sa tešíme z aktuálnych výsledkov. Chránené vtáčie územie Sysľovské polia, ktoré sa nachádza v mestských častiach Jarovce, Rusovce a Čunovo, predstavuje pre tento druh jedinú pravidelnú hniezdnu lokalitu na Slovensku. Tento rok hostilo až 24 párov tohto exoticky sfarbeného sokola. Z nich bolo až 21 úspešných a celkový počet mláďat bol 55 jedincov. Ide vôbec o tretiu najúspešnejšiu sezónu za takmer 20 rokov mapovania. Na pozitívnom výsledku sa prejavilo priaznivé počasie a dostatok potravy (najmä hraboš poľný a rôzne druhy hmyzu) počas celej sezóny. Sokoly tak mohli bez väčších problémov vychovať svoje potomstvo,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Odborníci mláďatá sokola kobcovitého značia krúžkami a vysielačkami, vďaka čomu poznajú ich pôvod. „Tento rok sme pozorovali až 16 sokolov, ktoré sa vrátili do CHVÚ Sysľovské polia, kde boli v minulých rokoch ako mláďatká označené. Dokázateľne najstarším pozorovaným jedincom bola samica, ktorá bola označená v roku 2019. Okrem toho nás zaujal aj samček s maďarským krúžkom, ktorý sa vyliahol len osem kilometrov od hniezdnej lokality na Slovensku,“ dopĺňa Slobodník.
V tomto roku bude sledovaná migrácia pomocou vysielačiek
„Prostredníctvom LIFE Steppe on border sa podarilo označiť vysielačkami päť dospelých jedincov - štyri samičky a jedného samčeka, od ktorých sme získali cenné údaje o využívaní krajiny pri kŕmení mláďat. Dôležité je poznať nároky druhu v najcitlivejšom období roka, keď odchovávajú mláďatá. Iba na základe takýchto odborných údajov môžeme pre druh vytvoriť v krajine to, čo reálne potrebuje. Na základe vysielaného signálu vieme, že dva jedince už opustili lokalitu a začali pozvoľna s migráciou,“ uzatvára Slobodník.
Ešte v roku 2012 sa odborníci obávali, že sokol kobcovitý ako hniezdiaci druh zo Slovenska úplne vymizne. V tom čase totiž na našom území nezostal ani jeden úspešne hniezdiaci pár. „Odvtedy veľa subjektov odviedlo obrovský kus práce na jeho záchrane a obnove jeho biotopov. V intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine v okolí hniezdísk sa vďaka spolupráci Hlavného mesta SR Bratislavy, Podielnického družstva Dunaj, miestnych poľnohospodárov, Ochrany dravcov na Slovensku, Slovenskej ornitologickej spoločnosti, Štátnej ochrany prírody SR, samospráv okolitých mestských častí a s podporou MŽP SR a MPRV SR podarilo vytvoriť náhradné loviská. Za túto pomoc všetkým ďakujeme.
Významnú úlohu zohrávajú najmä biopásy osiate špeciálnymi zmesami rastlín, ktoré uprostred rozsiahlych monokultúrnych polí poskytujú vhodné podmienky pre druhy tvoriace potravu sokola kobcovitého. Okrem toho sme vyvesili približne dvesto búdok, nainštalovali napájadlá a zabezpečili ochranu kolónií krkavcovitých vtákov, v ktorých hniezdach sokoly prirodzene hniezdia. Vynaložené úsilie prinieslo výsledky a hniezdna populácia sa postupne stabilizovala. Sokola kobcovitého sa nám tak zatiaľ podarilo zachovať ako prirodzenú súčasť slovenskej prírody. Aj naďalej si to však bude vyžadovať systematickú odbornú starostlivosť,“ dopĺňa Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku.
Zaujímavosti
Sociálny druh: Sokol kobcovitý (nazývaný aj červenonohý) je veľmi sociálny druh, preto páry hniezdia blízko seba v kolóniách.
Prelomový rok: Zlomový pre slovenskú populáciu bol rok 2016, v ktorom päť párov odchovalo 20 mláďat, pričom ďalší rok hniezdna populácia skokovito narástla na 16 párov.
Rekordný rok: Najviac mláďat (73) bolo zaznamenaných v „hrabošom“ roku 2019, v ktorom nastala gradácia hraboša poľného, za ním nasleduje rok 2022 s 57 mláďatami.
Partnerská vernosť: Jedince netvoria stále páry, tie sa formujú pred začiatkom hniezdenia a po jeho skončení sa rozpadajú. Nikto si nemôže byť istý svojím minuloročným partnerom. Boli však zaznamenané prípady, že sa po niekoľkých sezónach odlúčenia k sebe samček so samičkou vrátili.
Kontrola hniezd: Každý rok dôsledne skontrolujeme viac ako 200 búdok a ďalších cca 50 hniezd krkavcovitých vtákov, v ktorých sokoly môžu hniezdiť.
Tohtoročné hniezdenie: Páry tento rok obsadili 17 búdok, dve stračie a jedno vranie hniezdo. Ďalej štyri páry zahniezdili v búdkach pre kavky. Jeden pár zahniezdil veľmi netypicky, v kríku bazy čiernej, vo výške iba 2,5 metra. Okrem sokola kobcovitého búdky pravidelne využívajú aj sokoly myšiare a myšiarky ušaté.
Krúžkovanie: Všetky mláďatká dostali aj tento rok ornitologické a odčítacie krúžky. Vďaka označovaniu jedincov krúžkami sme dostali neoceniteľné potvrdenie vytvorenia väzby na lokalitu pôvodu.
S istotou vieme, že sa sem sokoly vracajú
Tento poznatok je zásadný pri cielení opatrení na ochranu druhov. Napovedá, že kľúčové je zachovať aspoň zvyškovú populáciu a udržať kontinuitu hniezdenia. Pretože ak sa vytratia poslední „pamätníci“, s nimi odíde aj genetická väzba k lokalite a podľa našich skúseností z minulých rokov z iných lokalít populácia môže ľahko zmiznúť navždy.
Projekt LIFE STEPPE ON BORDER - Zabezpečenie dlhodobej ochrany dropa veľkého a sokola kobcovitého v pohraničí Slovenska a Maďarska (LIFE20NAT/SK/001077) získal financovanie z programu LIFE Európskej únie. Implementáciu projektu finančne podporuje aj maďarské Ministerstvo pôdohospodárstva a Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako spolufinancovatelia.
Vyjadrené názory a stanoviská sú však len názormi autora (autorov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo agentúry CINEA. Európska únia ani orgán poskytujúci granty za ne nemôžu niesť zodpovednosť. zdroj
