Organizácia Spojených národov, ktorá v súčasnosti združuje 193 štátov, vznikla 24. októbra 1945. Jej predchodkyňa, Spoločnosť národov, vznikla na základe Versaillskej zmluvy z roku 1919 a zanikla v roku 1946.

OSN vznikla po tom, ako vstúpila do platnosti Charta OSN. V piatok uplynie od tejto udalosti 80 rokov. Valné zhromaždenie OSN schválilo 6. decembra 1971 rezolúciu, na základe ktorej sa 24. október stal Dňom OSN.

„Osemdesiat rokov sme spoločne pracovali na budovaní mieru, boji proti chudobe a hladu, presadzovaní ľudských práv a budovaní udržateľnejšieho sveta. Pri pohľade do budúcnosti čelíme výzvam ohromujúceho rozsahu - eskalujúce konflikty, klimatický chaos, zabehnuté technológie a hrozby pre samotnú štruktúru našej inštitúcie. Teraz, viac než kedykoľvek predtým, sa svet musí opäť zaviazať k riešeniu problémov, ktoré žiadny národ nedokáže vyriešiť sám,“ apeloval vo svojom posolstve pri príležitosti 80. výročia vzniku OSN jej generálny tajomník António Guterres.

Zakladajúca konferencia OSN v San Franciscu sa konala od 25. apríla do 26. júna 1945. Zúčastnilo sa na nej 50 krajín vrátane bývalého Československa. Medzi 283 delegátmi boli štyria Slováci Vladimír Hurban, Ivan Krno, Ján Papánek a Ernest Šturc. Na podujatie sa akreditovalo 1500 zástupcov médií a pozvali 1200 čestných hostí. Svetová tlač vtedy nazvala San Francisco metropolou budúcnosti ľudstva.

Po deviatich týždňoch zložitých rokovaní prijali účastníci konferencie Chartu OSN. Slávnostný akt jej podpisu sa uskutočnil v záverečný deň konferencie - 26. júna 1945. Za československú delegáciu podpísal dokument minister zahraničných vecí Jan Masaryk. Právnu účinnosť nadobudla Charta OSN 24. októbra 1945, keď ju ratifikovala väčšina zakladajúcich členov. Slovenská republika sa stala členom OSN hneď po svojom vzniku 19. januára 1993 ako nástupnícky štát.

Zakladajúci členovia sa v Charte OSN zaviazali zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi, podporovať sociálny pokrok, lepšie životné podmienky a ľudské práva obyvateľstva. Deň OSN sa pripomína 24. októbra a je to aj deň, keď sa narodil aj slovenský diplomat Ján Papánek (24. október 1896 - 30. november 1991), ktorý bol jedným zo 14 spoluautorov Charty OSN a prvým veľvyslancom Československa pri OSN.

Názov Spojené národy po prvý raz navrhol americký prezident Franklin D. Roosevelt a prvýkrát sa použil počas druhej svetovej vojny v Deklarácii Spojených národov z 1. januára 1942, v ktorej sa zástupcovia 26 štátov zaviazali menom svojich vlád pokračovať v spoločnom boji proti mocnostiam tzv. osi, čo bolo vojensko-politické zoskupenie Nemecka, Talianska a Japonska.

Na prvom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v Londýne, ktoré sa konalo v januári 1946, sa rozhodlo, že sídlo organizácie bude v New Yorku. Pôvodne boli v hre aj Philadelphia, Boston alebo San Francisco. Pre New York nakoniec rozhodol finančný dar vo výške 8,5 milióna dolárov, ktorý ponúkol americký finančník a filantrop John Rockefeller ml. Prvý generálny tajomník OSN, nórsky politik Trygve Lie (vo funkcii 1946-1952) položil základný kameň sídla novej organizácie 24. októbra 1949 a o necelý rok - v auguste 1950 - sa zamestnanci sekretariátu začali sťahovať do nových kancelárií.

Hlavné orgány OSN sú Valné zhromaždenie (VZ OSN), Bezpečnostná rada (BR OSN), Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC) a Medzinárodný súdny dvor (ICJ). Všetky hlavné orgány OSN sídlia v New Yorku - okrem ICJ, ktorý má centrálu v holandskom Haagu.

OSN má okrem sídla v New Yorku aj regionálne kancelárie v Ženeve, vo Viedni a Nairobi. Jej úradné jazyky sú momentálne angličtina, arabčina, čínština, francúzština, ruština a španielčina.

Začiatkom septembra sa oficiálne začalo 80. zasadnutie VZ OSN, pričom najbližší rok ho povedie bývalá ministerka zahraničných vecí Nemecka Annalena Baerbocková, ktorá na predsedníckej pozícii vystriedala Kamerunčana Philémona Yanga.

Baerbocková sa stala prvou ženou zo skupiny západoeurópskych štátov, ktorá zastáva túto funkciu, a celkovo piatou ženou, ktorá vedie VZ. Vo veku 44 rokov je tiež jednou z najmladších lídrov, ktorí získali túto funkciu. Prioritami jej predsedníctva sú zefektívnenie organizácie, presadzovanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a premena VZ na „skutočne inkluzívne fórum“.

OSN pracuje na celom svete

Práca Organizácie Spojených národov zasahuje do všetkých kútov sveta. Hoci je OSN známa najmä vďaka udržiavaniu a budovaniu mieru, predchádzaniu konfliktom a humanitárnej pomoci, existuje mnoho ďalších spôsobov ako OSN a jej systém (špecializované agentúry, fondy a programy) ovplyvňujú naše životy a robia svet lepším.

OSN sa zaoberá širokou škálou základných otázok, od udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia a podpory utečencov a utečeniek, cez pomoc pri katastrofách, boj proti terorizmu, odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní až po podporu demokracie, ľudských práv, rodovej rovnosti a zlepšovanie postavenia žien, správu vecí verejných a medzinárodné zdravie, odstraňovanie nášľapných mín, rozširovanie produkcie potravín a ďalšie otázky.

Valné zhromaždenie je hlavným rokovacím, politickým a zastupiteľským orgánom OSN. Vo Valnom zhromaždení je zastúpených všetkých 193 členských štátov OSN, čo z neho robí jediný orgán OSN s univerzálnym zastúpením. Každý rok v septembri sa všetci členovia OSN stretávajú v sále Valného zhromaždenia v New Yorku na výročnom zasadnutí Valného zhromaždenia a všeobecnej rozprave, na ktorej sa zúčastňujú a vystupujú mnohé hlavy štátov.

Rozhodnutia o dôležitých otázkach, ako sú otázky mieru a bezpečnosti, prijímanie nových členov a rozpočtové otázky, si vyžadujú dvojtretinovú väčšinu hlasov Valného zhromaždenia. O ostatných otázkach sa rozhoduje jednoduchou väčšinou. Valné zhromaždenie každoročne volí predsedu či predsedkyňu na jednoročné funkčné obdobie.

Bezpečnostná rada je podľa Charty OSN primárne zodpovedná za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Má 15 členov (5 stálych a 10 nestálych členov). Každý člen má jeden hlas. Podľa Charty OSN sú všetky členské štáty povinné dodržiavať rozhodnutia Rady. 

Bezpečnostná rada má vedúcu úlohu pri rozhodovaní o existencii hrozby pre mier alebo o akte agresie. Vyzýva strany sporu, aby ho urovnali mierovými prostriedkami, a odporúča spôsoby úpravy alebo podmienky urovnania. V niektorých prípadoch môže Bezpečnostná rada pristúpiť k uvaleniu sankcií alebo dokonca povoliť použitie sily na udržanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Bezpečnostná rada má predsedníctvo, ktoré sa každý mesiac strieda a mení.

Ako funguje Bezpečnostná rada OSN?

Slovinsko sa 2. januára 2024 stalo nestálym členom Bezpečnostnej rady na dvojročné funkčné obdobie spolu s Alžírskom, Guyanou, Kórejskou republikou a Sierrou Leone. V júni 2023 ich zvolilo Valné zhromaždenie, ktoré tvorí všetkých 193 členských štátov OSN, a to v súlade s geografickým rozdelením podľa regiónov.

Ďalšími piatimi nestálymi členmi Bezpečnostnej rady sú Dánsko, Grécko, Pakistan, Panama a Somálsko, ktoré sa stali jej členmi v januári 2025.

Hlavnou úlohou Bezpečnostnej rady je udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Hospodárska a sociálna rada je hlavným orgánom pre koordináciu, revíziu politík, dialóg a odporúčania týkajúce sa hospodárskych, sociálnych a environmentálnych otázok, ako aj plnenia medzinárodne dohodnutých rozvojových cieľov. Dohliada na pomocné a odborné orgány v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti. Má 54 členov, ktorých volí Valné zhromaždenie na prekrývajúce sa trojročné funkčné obdobie. Je ústrednou platformou OSN pre úvahy, diskusie a inovatívne myslenie v oblasti udržateľného rozvoja.

Poručenská rada bola zriadená v roku 1945 Chartou OSN podľa kapitoly XIII s cieľom zabezpečiť medzinárodný dohľad nad 11 poručenskými územiami, ktoré boli zverené pod správu siedmich členských štátov, a zabezpečiť, aby sa prijali primerané opatrenia na prípravu týchto území na samosprávu a nezávislosť. Do roku 1994 dosiahli všetky zverenecké územia samosprávu alebo nezávislosť.

Poručenská rada pozastavila svoju činnosť 1. novembra 1994. Rezolúciou prijatou 25. mája 1994 Rada zmenila a doplnila svoj rokovací poriadok tak, že upustila od povinnosti schádzať sa každoročne.

Dohodla sa, že sa bude stretávať podľa potreby, na základe rozhodnutia Rady, predsedu Rady alebo na žiadosť väčšiny svojich členov, Valného zhromaždenia alebo Bezpečnostnej rady.

Medzinárodný súdny dvor je hlavným súdnym orgánom Organizácie Spojených národov. Jeho sídlo je v Paláci mieru v Haagu v Holandsku. Je jediným zo šiestich hlavných orgánov OSN, ktorý nesídli v New Yorku v USA. Úlohou súdu je v súlade s medzinárodným právom riešiť právne spory, ktoré mu predkladajú štáty, a vydávať poradné stanoviská k právnym otázkam, ktoré mu predkladajú oprávnené orgány a špecializované agentúry OSN. Medzinárodný súdny dvor funguje v súlade so svojím štatútom.

Sekretariát zahŕňa medzinárodný personál pracujúci na služobných miestach po celom svete, ktorý vykonáva rôznorodú každodennú prácu organizácie. Poskytuje služby ostatným hlavným orgánom Organizácie Spojených národov a spravuje nimi stanovené programy a politiky.

Na jeho čele stojí Generálny tajomník, ktorého vymenúva Valné zhromaždenie na odporúčanie Bezpečnostnej rady na päťročné funkčné obdobie, ktoré možno obnoviť. Generálny tajomník je zároveň symbolom ideálov organizácie a obhajcom všetkých národov sveta, najmä chudobných a zraniteľných. António Guterres je deviatym Generálnym tajomníkom OSN.

Úloha Generálneho tajomníka OSN
Charta OSN opisuje Generálneho tajomníka ako „hlavného správneho úradníka“ organizácie, ktorý vykonáva „všetky ostatné úlohy, ktoré mu zveria“ Bezpečnostná rada, Valné zhromaždenie, Hospodárska a sociálna rada a iné orgány OSN.

Charta tiež oprávňuje Generálneho tajomníka „upozorniť Bezpečnostnú radu na každú vec, ktorá by podľa jeho mienky mohla ohroziť zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti“. Tieto usmernenia vymedzujú právomoci úradu a zároveň mu poskytujú značný priestor na konanie.

Generálny tajomník musí starostlivo zohľadňovať obavy členských štátov, ale musí tiež zachovávať hodnoty a morálnu autoritu OSN ako aj hovoriť a konať v prospech mieru, a to aj s rizikom, že z času na čas bude spochybňovať tie isté členské štáty alebo s nimi nebude súhlasiť.

Toto tvorivé napätie sprevádza Generálneho tajomníka počas každodennej práce, ktorá zahŕňa účasť na zasadnutiach orgánov Organizácie Spojených národov, konzultácie so svetovými lídrami, vládnymi predstaviteľmi a inými osobami ako aj cesty po celom svete, ktorých cieľom je udržiavať kontakt s obyvateľstvom členských štátov OSN a informovať ich o širokom spektre tém medzinárodného záujmu, ktoré sú na programe organizácie.

Generálny tajomník každoročne vydáva výročnú správu o činnosti OSN, v ktorej hodnotí jej prácu a načrtáva budúce priority.

Generálny tajomník António Guterres
António Guterres sa ujal funkcie Generálneho tajomníka OSN 1. januára 2017.

Pred svojím zvolením za Generálneho tajomníka bol António Guterres od júna 2005 do decembra 2015 Vysokým komisárom OSN pre utečencov (UNHCR). Predtým strávil viac ako 20 rokov v štátnej a verejnej službe. V rokoch 1995 až 2002 pôsobil ako predseda vlády Portugalska.

António Guterres bol opätovne vymenovaný za Generálneho tajomníka OSN na druhé funkčné obdobie, ktoré trvá od januára 2022 do decembra 2026. Zaviazal sa, že bude naďalej pomáhať svetu vytýčiť cestu z pandémie COVID-19, a vyzval na novú éru solidarity a rovnosti.

Generálneho tajomníka alebo tajomníčku vymenúva Valné zhromaždenie na základe odporúčania Bezpečnostnej rady, ako sa uvádza v článku 97 Charty OSN.

Hoci počet päťročných funkčných období Generálneho tajomníka nie je technicky obmedzený, žiadny z nich doteraz nevykonával funkciu viac ako dve funkčné obdobia.

Deviaty Generálny tajomník kráča v šľapajach nasledovných predchodcov:

• Pan Ki-mun (Kórejská republika); január 2007 - december 2016;
• Kofi A. Annan (Ghana); január 1997 - december 2006;
• Butrus Butrus-Gálí (Egypt); január 1992 - december 1996;
• Javier Pérez de Cuéllar (Peru); január 1982 - december 1991;
• Kurt Waldheim (Rakúsko); január 1972 - december 1981;
• U Thant (Barma, teraz Mjanmarsko), vo funkcii od novembra 1961, kedy bol vymenovaný za zastupujúceho generálneho tajomníka (oficiálne bol vymenovaný za generálneho tajomníka v novembri 1962) do decembra 1971;
• Dag Hammarskjöld (Švédsko), vo funkcii od apríla 1953 až do svojej smrti pri havárii lietadla v Afrike v septembri 1961; a
• Trygve Lie (Nórsko), vo funkcii od februára 1946 do svojej rezignácie v novembri 1952.