České parlamentné voľby potvrdili, že voliči sú unavení samozvanými ochrancami demokracie.
Tie isté tváre, tí istí ľudia systematicky pred každými voľbami - ktoré sú, podľa nich tie najdôležitejšie - pateticky kážu, varujú a dávajú rozumy. Moralizujú.
Demokraciu je potrebné žiť. Keď to dokážeme, nemusíme ju teatrálne chrániť pred nikým. Snáď len pred sebou samými. Keby to dokázali demokrati v Amerike, nebolo by Trumpa. Keby to dokázala dosluhujúca vláda Petra Fialu, nebol by Babiš.
Prestaňme hľadať chyby a nepriateľov v druhých. Tými najväčšími zostávame pre seba my sami. Akí smiešni sú zo dňa na deň „revolucionári“, ktorí s veľkým krikom opúšťali Slovensko kvôli Ficovi. Čaká ich exodus? Máme sa pripraviť na návrat márnotratných synov a dcér? Alebo budú teraz zachraňovať demokraciu u susedov? Vymeniť Fica za Babiša nebolo celkom prezieravé. Pri štýle vládnutia Petra Fialu bol však nástup Andreja Babiša len otázkou času.
Platónova jaskyňa ideí je našou diagnózou. Ideálny svet a ideálni ľudia v ňom, ktorých si modelujeme do našich predstáv a snov, nás robia nešťastnými. Zraniteľnými. Frustrovanými. Zlými. A na dôvažok smiešnymi. Mali by sme vedieť, že život nie je ideálny. My nie sme ideálni.
Samozvaní ochrancovia demokracie a kazatelia morálky unavujú. Prehrávajú zápas o nimi vnucovanú demokraciu. Je oveľa farebnejšia ako ju ukazuje ich čiernobiely svet. Mali by to konečne pochopiť aj politici. Že obklopovať sa týmito ľuďmi a spoliehať sa na ich pomoc je zaručená prehra. Samozvaní inkvizítori sú toxickou súčasťou demokracie. Jej apendixom. Niečím, voči čomu sa ľudia búria. Ako vo svojej dobe proti Johannovi Tetzelovi.
Môže sa im ľahko stať, že pri tom stavaní múrov okolo seba, zostanú napokon za jedným z nich celkom sami. A osamotení. Svet sa mení. Mení sa rýchlo. Môžeme byť pri tej zmene. Sprevádzať ju svojou prítomnosťou. Inšpiráciou k dobrému. Alebo budeme stáť opodiaľ a nadávať. Nahnevaní, že sa svet netočí ako by sme chceli. Cintoríny sú plné tých, ktorí si mysleli, že to bez nich nepôjde.
Demokracia je diskusia. Keď sa k nej nevrátime, prehráme jedného dňa všetci.
Zdroj: fb Karol Lovaš
