Najlepšími vytrvalostnými bežcami na medzinárodných športových podujatiach bývajú spravidla atléti z Afrického rohu. Bežci z východnej Afriky, napríklad tí keňžskí, sú jednoducho neporaziteľným a fascinujúcim fenoménom. O dodnes najväčší športový moment vo vytrvalostnom behu sa však nepostarali bežci z Kene.
Do dejín sa, možno dokonca neprekonateľne, zapísal československý reprezentant Emil Zátopek, ktorý síce pri každom kroku vyzeral, ako by mal byť jeho posledný, no napriek tomu dokázal prepísať atletické dejiny.
Emil Ferdinand Zátopek bol legendárny český atlét, štvornásobný olympijský víťaz vo vytrvalostnom behu.
Bol prvým človekom na svete, ktorý zabehol 10 kilometrov pod 29 minút (28,54 minút v roku 1954 v Bruseli) a prvým na svete, ktorý zabehol 20 kilometrov za menej ako hodinu (59,51 minút v roku 1951 v Starej Boleslavi).
Zátopek sa narodil 19. septembra 1922 v Kopřivnici. Bežecký talent prvýkrát predviedol v roku 1941 ako študent priemyselnej školy v Zlíne. Behával trate 800 a 3 000 m. Postupne si vybudoval dnes už legendárny tréningový program, ktorý sa stal základom jeho úspechov. Aj jeho bežecký štýl sa líšil od toho, ako behávali jeho súperi.
Štvornásobný olympijský víťaz
Otáčal hlavou, tvár mal pokrivenú námahou, za čo si vyslúžil prezývku Emil Hrozný, alebo Česká lokomotíva. Už od roku 1945 dosahoval jeden úspech či rekord za druhým. Osemkrát (1945, 1946, 1947, 1948, 1950, 1952, 1953, 1954) bol majstrom Československa v behu na 5 000 m a dvakrát (1952, 1953) na 10 000 m.
Štyrikrát triumfoval na olympijských hrách. Prvýkrát v roku 1948 v Londýne na 10 000 m trati. Tri zlaté medaily (5 000 m, 10 000 m, maratón) si odniesol z OH v Helsinkách. Maratón vtedy bežal prvýkrát v živote.
Na 10 000 m trati sa majstrom Európy stal v rokoch 1950 a 1954. Na 5 000 m trati získal titul majstra starého kontinentu v roku 1950. Okrem toho dosiahol striedavo na rôznych tratiach 18 svetových rekordov.
Športovú kariéru ukončil v roku 1958, keď začal pracovať na ministerstve obrany na oddelení telesnej prípravy. Ani športové úspechy a hodnosť plukovníka ho nezachránili pred politickými perzekúciami po roku 1968.
V Lausanne má bronzovú sochu
Prepustili ho z armády. Počas normalizácie pracoval do roku 1976 ako geologický robotník. Potom pôsobil na dokumentačnom oddelení vtedajšieho Československého zväzu telesnej výchovy.
V roku 1975 Zátopek získal ako prvý československý športovec Cenu Pierra de Coubertina, udeľovanú Medzinárodným výborom pre fair play pri UNESCO. Predstavitelia Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) mu posmrtne udelili Zlatý rad za zásluhy, ktorý prevzala 6. decembra 2 000 jeho žena Dana Zátopková.
Od roku 2009 stojí v parku Olympijského múzea vo švajčiarskom Lausanne bronzová socha legendárneho vytrvalostného bežca. Nezabudnuteľný vytrvalec zomrel 21. novembra 2000 vo veku 78 rokov.
Budúca olympijská víťazka v hode oštepom Dana Zátopková, rodená Ingrová, sa narodila 19. septembra 1922 vo Fryštáte (dnes Karviná). Presne v ten istý deň sa narodil aj jej budúci manžel a legendárny český bežec Emil Zátopek.
Dana sa najprv venovala hádzanej. V roku 1949 sa dokonca stala s vtedajším tímom Slováckej Slavie aj hádzanárskou majsterkou Československa.
V roku 1948 na londýnskych olympijských hrách skončila v hode oštepom siedma. O štyri roky neskôr v roku 1952 si z helsinských OH odniesla zlato. Okrem olympijského zlata má aj striebro, ktoré si priniesla z OH v roku 1960 v Ríme.
Zátopková dosiahla počas kariéry v rozmedzí rokov 1947-1960 trinásť titulov majsterky Československa. V rokoch 1954 až 1958 sa stala majsterkou Európy. Druhý titul majsterky Európy okorenila aj svetovým rekordom 55,73 m.
Športovú kariéru ukončila v roku 1962, venovala sa trénerstvu. V rokoch 1964-1980 pracovala ako ústredná trénerka vrhov pri vtedajšom československom atletickom zväze a v rokoch 1960-1972 bola aj členkou ženskej komisie IAAF.
Oštepárku ocenila v roku 2009 Európska atletická asociácia (EAA) za jej prínos k rozvoju českej atletiky. Olympijskej víťazke a bývalej svetovej rekordérke vystavila diplom v rámci projektu „Women’s Leadership Award“ (Cena pre ženu vo vedúcom postavení). V roku 2016 jej vyšla kniha spomienok Náš život pod pěti kruhy.
Okrem dátumov narodenia Zátopkovcov spájajú aj ďalšie spoločné výročia. Manželský sľub spečatili v deň svojich 26. narodenín 19. septembra 1948. V rovnaký deň aj rok – 24. júla 1952, manželia získali aj zlaté medaily na OH vo fínskych Helsinkách.
Ich manželstvo sa stalo zväzkom výnimočných športovcov a ľudí, ktorým boli blízke olympijské myšlienky a hodnoty. Prekonali nielen príkoria zo strany komunistického režimu po roku 1968, ale zmierili sa aj s tým, že nemohli mať potomkov.
Zátopková zomrela 13. marca 2020 vo veku 97 rokov. Jej manžel Emil sa tohto veku nedožil. Nezabudnuteľný vytrvalec zomrel 21. novembra 2000 vo veku 78 rokov.
