Mimoriadna 45. schôdza Národnej rady (NR) SR k energopomoci, ktorú iniciovali opoziční poslanci, nebude.

Plénum na jej začiatku neschválilo program schôdze, za hlasovalo iba 62 zo 140 prítomných zákonodarcov.

Predkladatelia navrhovali prerokovať na schôdzi jediný bod, a to uznesenie NR SR k zlyhaniu ministerky hospodárstva SR pri adresnej energopomoci. Chceli ním požiadať vládu SR, aby do desiatich dní odo dňa prijatia uznesenia upravila podmienky na vznik práva na adresnú energopomoc.

Uznesenie malo podľa predkladateľov konštatovať potrebu efektívnej, transparentnej a spravodlivo prideľovanej štátnej podpory pre domácnosti v súvislosti s nárastom cien energií. Zároveň v ňom chceli upozorniť na sociálne dosahy a riziká spojené so závažnými nedostatkami v nastavených podmienkach pri určovaní bonity energetickej domácnosti, prijaté nariadením vlády, a z toho vznikajúce negatívne dôsledky na životnú úroveň a zabezpečenie základných životných potrieb členov slovenských domácností a chudobou ohrozených skupín obyvateľstva.

Návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze podali v stredu (10. 12.) predstavitelia opozičného Hnutia Slovensko, ktorí s podporou ďalších opozičných strán vyzbierali potrebných viac ako 30 podpisov poslancov. Ani za dva roky nedokázala podľa nich ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) a vláda Roberta Fica (Smer-SD) nastaviť spravodlivú energopomoc pre tých, ktorí sú na ňu skutočne odkázaní.

„Dva roky sľubovaná adresná energopomoc je absolútnym fiaskom, z ktorého budú mať úžitok aj poslanci, podnikatelia či vlastníci viacerých nehnuteľností, no zamestnanci poctivo platiaci dane zo svojho príjmu, časť seniorov, viacpočetné či viacgeneračné domácnosti sú z tejto pomoci vylúčení,“ zdôvodnili svoj návrh predkladatelia.

Saková obhajovala systém energopomoci, ktorý administratívne odľahčil domácnosti a vytvoril automatickú výplatu energokompenzácií. Zároveň tento systém podľa nej dáva aj možnosť na tvorbu nových energetických politík, ktoré má robiť ministerstvo hospodárstva, prípadne sa dá využiť aj pri mnohých iných štátnych inštitúciách. Ministerka zhodnotila, že štát mal veľmi málo informácií o tom, koľko ľudí býva v ktorej domácnosti podľa registra obyvateľov, výzvou bolo preto vybudovať systém, ktorý by využil všetky dáta o občanoch dostupných v štáte.

Poslanci by mali od 10.00 h pokračovať v riadnej 43. schôdzi.

Rokovanie sa má začať hlasovaním o prediskutovaných návrhoch. Parlament by na ňom mal rozhodovať o vetovanom zákone o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Poslanci si tento bod do programu schôdze zaradili vo štvrtok (11. 12.) večer a rovno o ňom začali diskutovať. Venovali sa mu do noci. Rozprava bola skrátená na 12 hodín. Diskusiu ukončili v piatok o 0.51 h. V pléne vystupovali najmä opozičníci. Legislatívu opätovne kritizovali a vyzývali koalíciu, aby neprelomila veto hlavy štátu. Hovorili tiež o obmedzovaní diskusie. Namietali schválenie nočného rokovania. Viacerí mali pred sebou papier s nápisom „noc mafie“.

Opozícia okrem zaradenia vetovaného zákona do programu kritizovala schválenie novely Trestného zákona. Taktiež hovorila o obmedzovaní rozpravy. Pri hlasovaní opozícia skandovala „hanba“ a pískala. Niektorí opozičníci o tomto postupe hovorili ako o „núdzovom stave“. Došlo aj k fyzickej potýčke medzi niektorými koaličnými a opozičnými zákonodarcami.

Poslanci Národnej rady (NR) SR prelomili veto prezidenta Petra Pellegriniho a opätovne schválili zákon týkajúci sa transformácie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Rozhodli o tom v piatkovom hlasovaní.

Na Slovensku tak vznikne nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nahradí doterajší ÚOO. Nový úrad okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti bude riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú prevezme od ministerstva spravodlivosti.

Legislatíva prináša aj ďalšie zmeny. Rieši preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania. Prokurátor či správny orgán by tak po novom mali byť počas poskytovania ochrany chránenému povinní priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého sa rozhodlo o poskytnutí ochrany, spĺňa podmienku kvalifikovanosti a či bolo urobené v dobrej viere. Urobiť by tak museli aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa.

Podnet by však musel obsahovať informácie, ktoré majú priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere. V prípade, že by správny orgán či prokurátor zistili, že oznámenie nespĺňa podmienku kvalifikovanosti alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zrušia rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.

Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.

Novelu poslancom na opätovné prerokovanie vrátil prezident SR Peter Pellegrini. Odôvodnil to absenciou dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, vážnymi vecnými pripomienkami k nedostatočnej ochrane obetí trestných činov a nevyriešenými výhradami zo strany Európskej komisie s možnými následkami voči Slovensku.

Poslanci Národnej rady (NR) SR piatkovým dopoludňajším hlasovaním ukončili 43. parlamentnú schôdzu.

Rokovali na nej od 25. novembra. Na programe mali ešte mnoho neprediskutovaných bodov. Tie sa presunú na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa má začať 27. januára.

Poslanci sa na tejto schôdzi nedostali k vetovanému zákonu o tzv. covidových amnestiách, ktorý parlamentu vrátil prezident Peter Pellegrini. Diskutovať sa o ňom malo pôvodne ešte v júni. Parlament sa na tejto schôdzi nevenoval ani ďalšej vetovanej legislatíve, a to novele zákona o hazarde.

Na rad neprišli ani viaceré poslanecké návrhy. Nediskutovalo sa napríklad ani o úprave rokovacieho poriadku parlamentu. Neprebrali sa ani opozičné návrhy na odvolanie niektorých ministrov ani návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde. Presun odvolávaní si odsúhlasili poslanci ešte počas týždňa.

Zdroj: NR SR