Dámy a páni, zajtra sa postavím pred delegátov zjazdu Konfederácie odborových zväzov SR ako kandidát na jej prezidenta. Nejde o osobný súboj s Monikou Uhlerovou. Ale chcem do fungovania KOZ priniesť osvedčené spôsoby a metódy , ktorými sa odbory na Slovensku môžu stať vplyvnejšie a úspešnejšie.
Jednou z nich je tandem na čele KOZ. Na rozdiel od doterajšej praxe som priniesol koncept kandidujúcej dvojice, ktorá nevychádza z kalkulu o počtoch delegátov, ale synergie, schopnosti vzájomne sa dopĺňať a osobnej skúsenosti s jeho doterajšou prácou. Nikdy by som nešiel do tejto kandidatúry bez jasnej predstavy, s kým sa chcem deliť o prácu a zodpovednosť na čele KOZ. A chcem sa poďakovať mnohým zväzom, áno, na čele s OZ KOVO, že pozitívny dopad tohto prístupu na lepšie fungovanie vedenia KOZ pochopili a podporili a nehrali „mocenské hry“, kto dá do vedenia „svojho človeka“.
Kandidovať na viceprezidenta som navrhol Milana Kuruca, ktorý za mnou od roku 2017 chodí s návrhmi na zlepšenie zákonov v prospech pracujúcich. S ktorým sme mnohé tieto návrhy zrealizovali. Ktorý sa už skôr, než sa stal členom a podpredsedom ECHOZu, bezplatne a s veľkým nasadením venoval pomoci pracujúcim a odborárom. A ktorý má nielen energiu a nasadenie, ale aj rozhľad a jasnú predstavu, ako zlepšiť fungovanie KOZ v prospech všetkých odborových zväzov. Pre mňa viceprezident nie je podriadeným, ale partnerom prezidenta.
Moja doterajšia spolupráca s odbormi
S KOZ SR som začal spolupracovať v období 2004 - 2006 ešte ako novinár v čase pôsobenia Ivana Saktora na poste prezidenta a neskôr som rovnako spolupracoval s jeho nástupcom Miroslavom Gazdíkom. Preto som v roku 2011, už ako podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci, prezentoval a podával rozsiahle pripomienky KOZ SR k novele Zákonníka práce, ktorým chcel vtedajší minister Jozef Mihál o. i. poskytnúť právo viesť kolektívne vyjednávanie tzv. zamestnaneckým radám, či zamestnaneckým dôverníkom, čo by viedlo k vyradeniu odborov z KV.
A keď som sa v roku 2012 stal štátnym tajomníkom ministerstva práce, moja prvá legislatíva bola práve novela ZP, v ktorej sme posilnili ochranu zamestnancov i podmienky pre pôsobenie odborov. Počas obdobia na MPSVR SR som zrealizoval mnohé legislatívne zmeny na základe návrhov KOZ SR alebo konkrétnych odborových zväzov, naposledy novelu zákona o KV, aby sme donútili zamestnávateľské zväzy, ktoré to odmietajú, viesť odvetvové KV (napr. v bankovníctve, poisťovníctve či poľnohospodárstve), resp. vytvorili podmienky pre rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Po zvolení za poslanca Európskeho parlamentu som sa stal členom Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci a komisie EP pre spoluprácu s odbormi. V tejto pozícii systematicky spolupracujem najmä s Európskou odborovou konfederáciou, ako aj odvetvovými európskymi odborovými asociáciami: pravidelne sa stretávame, oboznamujeme sa s návrhmi a požiadavkami odborov ohľadom európskej legislatívy, pripravujeme pozmeňovacie návrhy alebo iniciatívne správy EP k problémom, ktoré definuje EOK alebo odvetvové odbory, vystupujem na odborárskych podujatiach.
Aktuálne aktivity s odborármi v SR
Už pred zvolením do EP som sa venoval posilneniu ochrany odborových funkcionárov. V rokoch 2024 a 2025 som sa angažoval v pomoci viacerým odborovým funkcionárom, ktorých zamestnávatelia prepustili kvôli ich odborárskej práci. Vlani sme spoločne zorganizovali tlačovky s prepustenými odborármi, zúčastnil som sa na verejných zhromaždeniach na ich podporu, zorganizoval som stretnutie odborárov s vedením Národného inšpektorátu práce.
A spoločne s podpredsedom ECHOZu Milanom Kurucom sme postupne pripravili a odkonzultovali s právnikmi niekoľkých zväzov novelu ZP, ktorá výraznejšie ochráni odborárskych funkcionárov pred svojvoľným prepustením. Po opakovaných vyjednávaniach na MPSVR SR má návrh podobu, ktorá rešpektuje všetky potreby odborárov. Novela je v legislatívnom procese a účinná bude od januára 2027.
Moja motivácia pre kandidatúru
Moje pôsobenie v EP mi umožnilo nahliadnuť do fungovania odborov nielen na úrovni EÚ, ale aj v krajinách, kde majú odbory silné postavenie. Spolupráca s nimi mi ukazuje, v čom je možné zmeniť doterajšiu činnosť KOZ v spolupráci s členskými zväzmmi, aby boli odbory aj u nás silnejšie. Neverím v mechanické preberanie „zahraničných vzorov“, ale sa nimi možno inšpirovať.
Mnohé moje aktivity na Slovensku v prospech odborov narážajú na fakt, že idú nad rámec formálnych právomocí poslanca EP. Rokovania so štátnymi orgánmi, stretnutia so zamestnávateľmi alebo aj s novinármi, vždy je to podoba nezáväzného rozhovoru: nikto neodmietne sa stretnúť s poslancom EP, avšak druhá strana ho vníma len ako informatívne stretnutie o probléme.
Na moju opakovanú otázku prečo, dostávam rovnakú odpoveď: prerokovávaná problematika nepatrí do pôsobnosti EP, preto to nikto nevníma ako záväzné rokovanie. Ak mám byť v tejto svojej činnosti úspešný, potrebujem mať na Slovensku zrozumiteľný mandát - a to je pozícia reprezentanta KOZ SR.
Moja skúsenosť ukazuje, že sa nemožno spoliehať na „dobrú vôľu“ politikov pri presadzovaní záujmov a potrieb pracujúcich. Ani, keď ide o „kamarátov“. Ako poslanec EP vidím, že v celej EÚ sa presadzujú politické rozhodnutia, ktoré „posilňujú konkurencieschopnosť hospodárstva“ i za cenu horších pracovných podmienok a odmeňovania zamestnancov. Aj verejné financie sa „konsolidujú“ na úkor verejných zamestnancov. Tento trend je preto viditeľný aj v prípade zamestnancov vo výrobných, aj v nevýrobných odvetviach. Ovplyvniť to dokážu len odbory navzájom spolupracujúce, a ktoré ako sociálny partner aktívnejšie a moderne vyjednávajú a komunikujú s verejnosťou.
Napokon je mojou motiváciou využitie doterajších skúseností, znalostí a vedomostí tak o problémoch zamestnancov (chodím veľa po celom Slovensku a stretávam sa s odborármi na podnikovej úrovni), ako aj o účinných spôsoboch, ako ovplyvňovať rozhodnutia. Poznám celý legislatívny proces od jeho samotného počiatku, celú tvorbu štátneho rozpočtu, ovládam účinné formy komunikácie (len vo februári 2026 som mal 1,5 milióna návštev na mojich sociálnych sieťach, vyše 400-tisíc originálnych). Pôsobenie odborárov v samotnom EP, i národných parlamentoch je preto bežnou európskou praxou a ja preukazujem, ako efektívne viem využiť pozíciu poslanca EP pre posilnenie vplyvu KOZ SR.
Moje predstavy o pôsobení prezidenta KOZ SR
• Aktívny prístup k tvorbe rozhodnutí vlády (ministerstiev)
KOZ SR nemá vstupovať do rozhodovacích procesov až na zasadaniach Hospodárskej a sociálnej rady SR (tripartita). Na nich sa už rozhodnutia prijímajú. KOZ musí byť aktívna od začiatku procesu, keď sa rozhodnutia tvoria. Považujem za dôležité rokovať i na nižšej úrovni, so štátnymi tajomníkmi a generálnymi riaditeľmi sekcií ministerstiev. Už na tejto úrovni treba prezentovať naše požiadavky a predstavy a získavať pre nich podporu. „Politika“ sa „robí“ za rokovacím stolom, predovšetkým ak nemáme dosť síl na nátlakové akcie. Pritom nejde o zákulisné hry, o rokovaniach musia byť informované orgány KOZ SR, aj dotknutých zväzov, táto činnosť KOZ SR musí byť úzko koordinovaná s odvetvovými odborovými zväzmi, KOZ nesmie vystupovať samostatne, bez ich vedomia.
• Aktívne vyjednávanie v NR SR
KOZ SR by mala mať pravidelnú a systematickú komunikáciu s poslancami NR SR. Podľa rokovacieho poriadku možno vytvoriť parlamentnú komisiu pre odbory. KOZ by sa mala pokúsiť o jej zriadenie (po vzore EP), ale aj bez nej je možné nájsť si „styčných partnerov“ v jednotlivých poslaneckých kluboch. Pracovné stretnutia s nimi by sme mali využívať na presadzovanie našich potrieb a požiadaviek, pričom nemusí ísť len o legislatívu. Ak napr. ministra interpeluje niekoľko poslancov z rôznych poslaneckých klubov v rovnakej záležitosti, je to preňho jasný signál, že ide o niečo dôležité. A môže ísť aj o neformálnu, ale pracovnú komunikáciu poslancov s ministrami ohľadom potrieb či návrhov KOZ SR.
• Využitie eurofondov na strategické zámery odborov
KOZ SR už dnes využíva zdroje z fondov EÚ v miliónoch eur. Ich zameranie by mala schvaľovať Rada predsedov zväzov KOZ SR, aby projekty účelne podporovali potreby členských zväzov. Napr. pre posilnenie motivácie zamestnancov byť členmi odborov by KOZ SR mohla poskytovať prostredníctvom členských zväzov až na úroveň ZO právne poradenstvo nielen v pracovnoprávnych otázkach (môže ísť napr. o majetkové či daňové záležitosti). A takéto poradenstvo by bolo prístupné len členom odborov.
Môžeme financovať tím skúsených odborových funkcionárov, ktorí budú poskytovať nielen poradenstvo, ale aj mentoring a sprevádzanie pre novovznikajúce odborové organizácie. Poslať im len zoznam pokynov pre splnenie formálnych náležitostí je v praxi nedostatočná pomoc. Môže ísť aj o ďalšie aktivity, ale všetky by mali zrozumiteľne slúžiť spoločným potrebám zväzov.
• Systematická spolupráca s inšpektorátmi práce
Inšpekcia práce musí byť v období zhoršovania pracovných podmienok štátnym orgánom, na ktorý sa môžu pracujúci obrátiť kedykoľvek s dôverou, a ktorý im dokáže reálne pomôcť. Toto nie je realita dneška aj preto, lebo NIP necíti tlak zo strany odborov o zmenu. Navrhujem obnoviť pravidelné tematické pracovné rokovania KOZ SR a NIP aspoň dva-tri krát ročne. Príprave takýchto stretnutí by predchádzalo zisťovanie podnetov a sťažností zo strany odborových zväzov, aby neboli len „diskusnými klubmi“, ale rokovaniami so záväznými opatreniami, ktoré zabezpečia zlepšenie fungovania inšpekcie práce v súlade s poslaním odborov.
• Aktívna spolupráca členských zväzov KOZ SR
Považujem za dôležité oživiť vnútorné komisie KOZ SR. Napr. legislatívnu, alebo pre verejné financie, alebo pre inšpekciu práce a pod. Mali by slúžiť na systematickú vnútornú komunikáciu v rámci konfederácie zameranú na stanoviská a iniciatívy KOZ SR v konkrétnych oblastiach, napr. tvorba a novelizácia legislatívy, alebo príprava štátneho rozpočtu.
• Zásadná zmena v odmeňovaní verejných zamestnancov
Viem, že zmeniť zákony o odmeňovaní verejných zamestnancov (nielen zák. č. 553/2003 Z. z., ale aj zákony napr. pre bezpečnostné zložky) sa nedá zo dňa na deň. Ale je neudržateľné, aby čoraz väčšia časť verejných zamestnancov bola na úrovni minimálnej mzdy a rozdiely medzi platovými triedami zanikali. Preto chcem okamžite začať vyjednávanie o ich zmene tak, aby platové triedy rástli podľa nárastu minimálnej mzdy. Samozrejme, že to nedosiahneme hneď, ale poďme vyjednávať o postupnom náraste, rozloženom na tri či štyri roky.
• Zlepšenie podmienok pre odbory
Chcem iniciovať spoločnú prípravu návrhov na posilnenie postavenia a zlepšenie podmienok pre fungovanie odborov na pracoviskách. Nielen tam, kde sa uplatňuje ZP, ale všade (napr. v bezpečnostných zboroch).
• Zmena v oblasti verejného obstarávania a odchodu do dôchodku
Už do roku 2024 som súčasťou európskej odborárskej kampane, aby verejnú zákazku nemohla získať firma, ktorá nemá podpísanú kolektívnu zmluvu. Len na Slovensku sa v roku 2024 verejne obstarávalo za vyše 8 miliárd eur. Samozrejme, musíme eliminovať niektoré riziká (napr. žlté odbory), o konkrétnej forme musíme ešte diskutovať, ale predstavte si tú zásadnú zmenu, keď mať odbory bude zrazu pre firmy výhoda, aby sa dostali k verejnej zákazke alebo dotácii (nielen z eurofondov). Keďže na takúto zmenu treba súhlas Európskeho parlamentu a väčšiny vlád členských štátov EÚ, chcem do tejto aktivity zapojiť KOZ.
Okrem toho ohlásil premiér, že chce dostať opäť do ústavy dôchodkový vek. Ak to aj vo vzťahu k ústave nie je reálne, otvára nám to možnosť presadzovať osobitný dôchodkový vek pre náročné pracovné kategórie. Náročné nielen fyzicky, ale aj psychicky.
My s Milanom hovoríme jasne: využime autoritu Konfederácie, jej odborné kapacity, jej postavenie sociálneho partnera a jej kontakty na to, aby sme aktívne menili podmienky pre pracujúcich a pre odborárov. Prestaňme iba reagovať a pripomienkovať cudzie návrhy. Predkladajme vlastné a tú silu každý deň využívajme v prospech ľudí, ktorých zastupujeme.
• Politická nezávislosť odborov
Napokon chcem deklarovať, že nijakým spôsobom neprispejem k akémukoľvek prepojeniu KOZ SR s konkrétnou politickou stranou. Preto som sa s vedením strany Hlas-SD dohodol na ukončení môjho členstva už na jar, aby neboli obavy, že prípadný sľub o vystúpení po zvolení nesplním. Stranícku nezávislosť chcem posilniť tak, že pre súhlasy a nesúhlasy, návrhy a protinávrhy si budem pýtať mandát orgánov KOZ. A budem striktne postupovať v ich rámci.
Keďže chcem zostať poslancom EP, nebudem poberať plat za výkon funkcie prezidenta KOZ SR. Od samého začiatku môjho mandátu trávim výraznú väčšinu času na Slovensku a dokážem si dobre plánovať čas, keďže na rozdiel od NR SR sa rokovania EP riadia pevným harmonogramom daným na celý rok, takže nebudem mať problém zladiť svoje povinnosti v EP s prácou prezidenta KOZ SR.
Mám dosť pracovných, politických a manažérskych skúseností a zároveň mám dosť vysoký vek, aby som neriskoval zlyhanie v akejkoľvek práci, do ktorej sa púšťam. Prípadné zvolenie za prezidenta KOZ SR pre mňa neznamená žiadny osobný profit, ani v podobe peňazí, ani v podobe „popularity“ či „známosti“. Svoje rozhodnutie som si dlho a dobre premyslel do všetkých dôsledkov a mám jasnú predstavu o svojom fungovaní tak, aby som splnil svoje prísľuby a očakávania odborárov a odborárok.
Chcem napĺňať moje ľavicové presvedčenie a byť aj formálnym reprezentantom odborov, ktoré považujem za najdôležitejšieho reprezentanta pracujúcich a jediného reprezentanta zamestnancov. Ako počas mojej novinárskej kariéry, ako na začiatku mojej politickej kariéry, aj dnes vidím zmysel mojej práce v posilnení postavenia odborov, lebo to slúži lepším pracovným a životným podmienkam pracujúcich a ich rodín.
A podľa môjho názoru je práve toto základom prosperujúcej spoločnosti, v ktorej dnes žijú aj moje dospelé deti a malé vnúčatá. Na tomto názore nič nezmení ani prípadný neúspech mojej kandidatúry. Avšak nepochybujem, že k tomu dokážem prispieť oveľa účinnejšie v pozícii prezidenta KOZ SR, než bez nej.
Preto vopred ďakujem za Vašu podporu pre mňa a pre Milana.
Zdroj: fb Braňo Ondruš
