Vzácne motýle – modráčiky majú komplikovaný životný cyklus. Rozmnožovaním sú viazané na jediný druh rastliny a ich larvy pre úspešné dokončenie vývinu nutne potrebujú spoluprácu pod zemou žijúcich mravcov z rodu Myrmica.
Tou životne nevyhnutnou rastlinou je krvavec lekársky (Sanguisorba officinalis) a svojím rozmnožovaním sú naň viazané dva druhy – modráčik krvavcový (Maculinea (Phengaris) teleius) a modráčik bahniskový (Maculinea (Phengaris) nausithous). V Turci môžeme stretnúť obidva.
Prísna špecializácia a závislosť na mravcoch robí z týchto motýľov veľmi zraniteľné stvorenia. Samica, ako je to pri motýľoch bežné, nakladie vajíčka na živnú rastlinu. V prípade modráčikov na kvet krvavca. Tam sa však každá podobnosť s bežným motýľom končí.
Po vyliahnutí húsenica skočí na zem a čaká na mravce. Bežný motýľ by sa takémuto stretnutiu vyhýbal, keďže by mu hrozilo, že skončí ako živá konzerva v mravenisku. Nie tak húsenica modráčika. Tá sa na stretnutie s mravcami teší, dokonca ich k sebe privoláva. Vylučuje látky, ktoré pripomínajú feromóny (pachové signály) mravcov a tie ju preto považujú za jednu zo svojich. Berú ju do mraveniska a tam jej poskytujú všestrannú starostlivosť.
Húsenica tak príde k celému štábu osobných sluhov, ktorí sa starajú o to, aby ju nič netrápilo – od prázdneho brucha cez fúkanie rán až po boj s každým, kto by jej chcel akokoľvek ublížiť. Ešte aj po zakuklení dozerajú na to, aby premena na motýľa prebehla úspešne a nerušene.
Pre úplnosť treba dodať, že nie každý z modráčikov ovláda túto taktiku v celej jej kráse. Na ich evolučnej línii je viacero stupňov, tak ako sa táto životná stratégia postupne vyvíjala a zdokonaľovala. Od druhov, ktoré dokážu prežiť aj bez mravcov, cez „dílerov„ ktorí za odplatu produkujú a distribuujú psychoaktívne látky, až po dokonalých „hniezdnych parazitov“ existenčne závislých od mravcov.
Zdroj: fb NP Veľká Fatra
