21. augusta 1964 na území Slovenska vyhlásili prvú chránenú krajinnú oblasť. Stal sa ňou Slovenský raj. Národným parkom sa stal o 24 rokov neskôr – v januári 1988.

Okrem turistickej atraktivity je Slovenský raj jedinečný aj z pohľadu ochrany prírody a to svojou výnimočnou biodiverzitou.

Na Kopaneckých lúkach v katastri obce Vernár je verifikovaný svetový rekord v počte vyšších rastlín, kde na ploche 0,5 x 0,5 m rastie 52 druhov vyšších rastlín. Na svete nie je známa lokalita, kde by ich na ploche takejto veľkosti rástlo viac. Nezaostávame ani pri výskumoch na ploche 5x5 metrov. Tu nájdeme v Slovenskom raji 108 rastlín, svetový rekord je 116.

Národný park Slovenský raj nachádzajúci sa vo východnej časti Slovenska chráni jednu z najväčších ľadových jaskýň na svete a príťažlivú krajinu krasových planín, tiesňav, vodopádov a jaskýň. Nechýbajú tu ani pozoruhodné pamiatky dokumentujúce najstaršiu históriu osídľovania Spiša a celého Slovenska.

Národný park Slovenský raj patrí medzi najmladšie národné parky na Slovensku. Krajinársky mimoriadne hodnotné územie na pomedzí Spiša a Gemera bolo od roku 1964 chránené ako chránená krajinná oblasť. V roku 1988 ho povýšili na národný park s rozlohou 328 km2, pretože táto kategória zabezpečuje vyšší stupeň ochrany. Približne jedna pätina národného parku je prísnejšie chránená v rámci 11 národných prírodných rezervácií a 8 prírodných rezervácií.

Rozloha národného parku je 19 763 ha, rozloha jeho ochranného pásma je 13 011 ha.

Väčšinu národných prírodných rezervácií vyhlásili v roku 1964 kvôli ochrane najhodnotnejších tiesňav a dolín. Rozlohou vyniká národná prírodná rezervácia Kyseľ, ktorá chráni rovnomennú tiesňavu na ploche 10 km2. Predmetom ochrany je aj jedna z najväčších ľadových jaskýň v Európe - Dobšinská ľadová jaskyňa.

Na území Slovenského raja nájdeme množstvo úzkych kaňonov a hlbokých roklín s vodopádmi, pri zdolávaní ktorých si treba vypomôcť početnými rebríkmi a lávkami.

Najnavštevovanejšími roklinami sú Suchá Belá, Veľký Sokol, pokračovaním ktorého je Róthova roklina pomenovaná po priekopníkovi turistiky v Slovenskom raji a sprístupňovania jeho roklín prof. Martinovi Róthovi, Prielom Hornádu a Kyseľ. Ďalšími obľúbenými cieľmi sú skalný výbežok Tomášovský výhľad alebo Kláštorisko s ruinami kartuziánskeho kláštora.

Veľkým prírodným bohatstvom národného parku je prevažne smrekový les pokrývajúci až 90 % jeho rozlohy. Vďaka minerálne bohatému vápencovému podkladu sa miestna flóra vyznačuje vysokou pestrosťou.

Stavovce sú zastúpené 200 druhmi, okrem iných aj medveďom, rysom, vlkom a jeleňou, srnčou a diviačou zverou. V skalách hniezdi viacero druhov dravých vtákov a spevavcov.

Východiskom pre návštevu Slovenského raja je Spišská Nová Ves a strediská Čingov a Podlesok na severnej a Dedinky na južnej strane.

Až 90 % územia Slovenského raja pokrývajú lesy. Prevažujú bukové a zmiešané bukovo-jedľové lesy, v roklinách a okrajových častiach smrekové. Vzácne sú reliktné borovicové a smrekovcové porasty na najextrémnejších skalnatých stanovištiach. Pestrosť dopĺňajú lipovo-javorové sutinové lesy a lužné, predovšetkým jelšové lesy.

Jedným z najvzácnejších javov v národnom parku je vertikálna inverzia v roklinách. Tá spôsobuje výskyt teplomilnejších druhov rastlín a živočíchov vo vyšších polohách a chladnomilných na dne roklín.

Členitý krajinný reliéf a jeho zloženie vytvárajú priestor pre pestrú škálu zastúpenia v rámci rastlinnej ríše. Vyskytuje sa tu takmer 1 000 druhov vyšších rastlín, z toho až 35 chránených druhov. Nachádzajú sa tu rastliny obľubujúce výslnné skalné bralá, lúčne kvety, lesné tieňomilné rastliny aj chladnomilné druhy rastúce pri dne tiesňav a roklín.

Prírodu Slovenského raja skrášľujú od včasnej jari do neskorej jesene vzácne a ohrozené druhy ako poniklec slovenský, jazyčník sibírsky, kosatec bezlistý uhorský, lykovec voňavý, plesnivec alpínsky, najväčšia slovenská orchidea črievičník papučkový a mnoho ďalších.

V Slovenskom raji bolo doposiaľ zistených viac ako 4 000 druhov bezstavovcov a 200 druhov stavovcov, z ktorých je 130 druhov chránených a 65 ohrozených.

Zo šeliem sa tu vzácne vyskytujú medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý a mačka divá. Aj na turistických chodníkoch možno stretnúť kamzíka vrchovského alpského, ktorý bol v Slovenskom raji vypustený v roku 1963.

Skalnaté bralá sú domovom dravých vtákov, z ohrozených druhov tu žije orol skalný a orol krikl‘avý. Vzácnym a ohrozeným druhom je hlucháň obyčajný.

V jaskyniach našlo domov viacero druhov netopierov, z ktorých k ohrozeným patrí netopier fúzatý a netopier riasnatý. Pri vode žije vzácna vydra riečna, z obojživelníkov mlok karpatský.

Z viac ako 2 000 druhov motýľov je chránených takmer 30 druhov vrátane najväčšieho denného motýľa jasoňa červenookého.

Pre ochranu vzácnej a krehkej prírody Slovenského raja boli vytvorené tzv. „zóny ticha”, miesta neprístupné turistom, ktorých úlohou je ochrana pôvodného prírodného prostredia a zachovanie chránených a ohrozených druhov.

Z histórie NP: Pomenovanie Slovenský raj vzniklo na základe dvoch genéz – kartuziánskej a novodobej.

Kartuziánska genéza nám hovorí že názov Raj nám zanechali kartuziánsky mnísi po založení kláštora v roku 1299, kedy sa prvýkrát spomína pod latinským názvom „paradisus“ čo v preklade znamená „raj“.

V listine pápežského legáta Gentilisa z roku 1308 sa uvádza „domorum cartusiensis sancte Margarite in Lapis Refugii ac paradisi“ .. to znamená na Skale útočišťa, taktiež Raja. Cirkevný učiteľ Peter Damian to vystihuje takto: claustrum est paradisus“, t.j každý kláštor považuje za symbol raja – predsiene neba na zemi, rajskú záhradu.

Mnísi tento životný priestor vytvárali i na opisovanom území dnešného Slovenského raja, ktoré pomenovali Rajom.

Novodobá genéza – vznik pomenovania Raj sa prvýkrát objavilo v časopise Krásy Slovenska v roku 1921.

Citácia: "Slovenský raj. Týmto krásnym menom poctený je kraj patriaci medzi najkrajšie na Slovensku. Je to v Spišskej župe v okolí Hrabušíc a Novej Vsi v doline Hornatu a iných bočných doliniek. Tento ozaj čarokrásny, dosiaľ nie úplne ocenený kút Slovenska, zásluhou Antona Straku bude oživený, znova vyznačkovaný. Práce s tým spojené vykoná K.Č.S.T., časom budeme sa týmto krajom aj podrobnejšie zaoberať."

Autorom správy bol známy turistický pracovník Gustáv Nedobrý. Je pravdepodobné, že názov Slovenský raj pochádza od študentov združených v Sládkovičovom samovzdelávacom krúžku pri Výchovnom ústave chlapcov zamestnancov Košicko-bohumínskej železnice v Spišskej Novej Vsi z roku 1920, ktorých národne oduševňoval známy turistický, horolezecký a lyžiarsky pracovník a zároveň riaditeľ tohto ústavu Gustáv Nedobrý.

Dá sa povedať, že k mníšskemu Raju bol prvýkrát pridaný predikatív Slovenský. Iné pramene uvádzajú, že autorom názvu je prof. Béla Hajts. Nie je však o tom nijaký presvedčivý dôkaz z literatúry či iných archívnych a písomných prameňov.

Prvé opisy územia terajšieho Slovenského raja boli napísané v 19.storočí. Výnimku tvorí kronika kartuziánskeho kláštoa na Kláštorisku.

Aj keď ľud obývajúci toto územie vedel o jeho krásach, venujú sa tieto opisy viac jeho hospodárskemu využitiu aleebo opisu udalosti na Skale útočišťa.

Až dielo Dr.Theodora Posewitza je sprievodcom opisujúcim krásy dnešného Slovenského raja. Dejiny a územie centra dnešného Slovenského raja a Kláštoriska poznáme najmä z opisu spišských historikov Jozefa Hradského a Matúša Pajdušáka.

Systematický archeologický výskum v Slovenskom raji nám dokladuje jeho osídlenie od doby kamennej. Človek preniká na územie dnešného Slovenského raja a nachádza tu dobré podmienky na život, t.j. jaskynné priestory vhodné osídlenia, možnosť opevniť svoje sídlo, vodu, drevo a dostatok lovnej zveri.

Praveký človek sa usádzal na brehoch rieky Hornád. Sídlil na sútoku Hornádu a Veľkej Bielej vody, Ihríku, Čertovej diere a inde na území dnešného Slovenského raja.

Archeologický prieskum Kláštoriska na Čertovej sihoti odhalil staršie valové opevnenia, z ktorých jeden val je datovaný do obdobia 5.storočia pred Kristom. Nálezy zo Zelenej hury (predmety z bronzu a železa) pri Hrabušiciach sú z 3. až 4. storočia pred Kristom. Slovania prichádzajú na toto územie v druhej polovici prvého tisícročia a zakladajú tu opevnené sídliska, osady a využívajú ho hospodársky.

Romantické a čarokrásne územie Slovenského raja je pozostatkom mohutnej „Silva nigra“, čiže „Čiernej hory“.  Čierna hora pokrývala územie medzi riekami Hornád a Slaná, na juhovýchod od hlavného slovenského rozvodia, ktorého centrálnym bodom je vrch Kráľova hoľa.

Miestne geografické názvy a archeologický prieskum Slovenského raja nám dokladujú, že pôvodné osídlenie územia bolo slovenské. Svedčia o tom názvy roklín, vrchov, dolín, obcí: Havrania dolina, Biela voda-Piecky, Sokolia dolina, Stratená, Biely potok, Havrania skala, Matka božia …

Bohatstvom územia Slovenského raja nebola len drevná hmota, ale prevažne nerastné bohatstvo, ktoré umožnilo rozvoj tohto územia. Bane na meď, železo, striebro a iné kovy a nekovy – hlina, vápenec, ktoré sa tu ťažili, umožnili rozvoj nielen baníctva a hutníctva, ale aj lesníctva, uhliarstva či iných remesiel.

Nemecká kolonizácia prichádza na toto územie až v 13. storočí a dôsledkom tatárskeho vpádu sa pôvodné obyvateľstvo preriedilo. Obyvateľstvo z vyľudnených dedín sa ukryli v hlbokých lesoch a jaskyniach. Uhorský kráľ Belo IV. osídľoval neskôr krajinu kolonistami z Nemecka. Nemecká kolonizácia zanechala na území pomenovania jednotlivých lokalít, vrchov, či obcí – Blaumont, Rittenberg, Neudorf, Glac, Flajšer ...

Najrušnejšie obdobie prežívali obyvatelia Slovenského raja v období husitského hnutia – v apríli 1433 obsadili husti kartuziánsky kláštor na Skale útočiska (Kláštorisko).

Neskôr počas panstva Jana Jiskru z Brandýsa nastáva rozvoj bratríckeho hnutia, budujú sa malé opevnenia, ktoré podľa vzoru husitov nazývajú tábormi. Najznámejší bol tábor na Zelenej hore.

Zelená hora (658 m) leží na dôležitom, strategickom a výhodnom mieste a bola dlhé roky dôležitým sídlom. Tento pôvodne hrad mal byť strážcom bezpečnosti cesty vedúcej zo Spiša na Gemer cez Glac (stará Glacká cesta).

Zdroj: NP Slovenský raj