Vládny kabinet schválil odborné zonácie pre Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Malá Fatra a Národný park Poloniny.
Jasné a predvídateľné plány národných parkov boli odborne prediskutované a pripravené v spolupráci s tisíckami vlastníkov pozemkov, samosprávami, všetkými kľúčovými hráčmi v regiónoch a na pravidelnej a odbornej báze konzultované s Európskou komisiou. Piliermi zonácií sú ochrana najcennejších lokalít a biotopov vzácnych druhov, zmysluplný rozvoj, podpora udržateľného turizmu, a rovnako aj zohľadnenie potrieb ľudí, ktorí žijú, pracujú alebo podnikajú v národných parkoch. Rovnako územia, kde sa do budúcnosti počíta s udržateľným rozvojom cestovného ruchu, budú musieť prejsť strategickým posudzovaním vplyvov na životné prostredie.
Pre vicepremiéra a ministra životného prostredia SR Tomáša Tarabu je dôležité, aby národné parky boli ekonomicky životaschopné a nestali sa umierajúcimi skanzenmi postavenými na výnimkách. „Končí sa systém tisícok výnimiek, pretože menej úradníckych pečiatok znamená menej korupcie. Rovnako sme odmietli ekologický fanatizmus progresívcov a ich médií, že treba ignorovať požiadavky miestnych obyvateľov a podporovať všade ničnerobenie a vyplácanie kompenzácii vlastníkom pozemkov z vreciek všetkých daňových poplatníkov ročne v desiatkach miliónov eur, ak by sa dosiahla prísna ochrana na dvoch tretinách území národných parkov,“ zdôraznil vicepremiér a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba.
Dnes schválené odborné zonácie predstavujú najväčší možný kompromis. To ale neplatí o zonáciách pripravených predošlými vládami, ktoré nepriniesli lepšiu ochranu ani nepočítali so strategickým posudzovaním vplyvov na životné prostredie, práve naopak, výmeru ochranných pásiem znížili pri dvoch národných parkoch o vyše polovicu.
Predošlé vlády presadili zonácie, kde sa dostali v NP Slovenský kras na 27 % celkovej plochy, ktorú dokázali zaradiť do najprísnejších zón (4. a 5. stupeň ochrany). Dnes sa Tatranský národný park dostáva na viac ako 76 %, NP Nízke Tatry na vyše 63 %, NP Malá Fatra na takmer 38 % a NP Poloniny na vyše 24 %.
„Ich spriazneným médiám a aktivistom vôbec neprekážalo, že výrazne znížili výmeru ochranného pásma národných parkov, tzv. nárazníkovú zónu, ktorá má chrániť vzácne ekosystémy vo vnútri parku. V prípade NP Slovenský kras a NP Muránska planina budajovci znížili ochranné pásmo národného parku o viac ako 50 %, my znižujeme nárazníkovú zónu o vyše 9 % v prípade TANAP-u, o 14 % v Malej Fatre a o 17 % v NP Poloniny,“ dodal Taraba. V prípade NP Nízke Tatry sa znižuje ochranné pásmo o približne 41 % z dôvodu vylúčenia intravilánov obcí, resp. iných zastavaných plôch, ako aj plôch ornej pôdy.
Zonácie umožňujú ochranu prírodných procesov, pralesov, hlucháňa hôrneho a najcennejších lokalít, ako aj zabezpečenie priaznivého stavu biotopov a druhov národného a európskeho významu. „Je však logické a úplne prirodzené, že zonácie jasne konštatujú, že tam, kde sú už desiatky rokov ubytovacie zariadenia, parkoviská či zjazdovky, a kde sa dlhodobo udržateľne hospodári, tak tam zonácia len potvrdzuje, že sa tu nachádzajú hotely, parkoviská či zjazdovky. Aktivisti napojení na mimovládne organizácie sa však musia zmieriť s tým, že obdobie, keď robili prieťahy v konaniach, ktoré neumožnili vymeniť ani napríklad 50 ročné hrdzavé lano na lanovke na Štrbskom Plese s vytekajúcim olejom, sa skončilo,“ dodal šéf envirorezortu Taraba.
V prípade najstaršieho národného parku – TANAP-u sa zvyšuje celková výmera národného parku, a to zo súčasných 74 292 na 74 606 hektárov. Na rozvoj udržateľného turizmu a cestovného ruchu pripadá 0,99 % výmery národného parku. V Národnom parku Malá Fatra, kde z celkovej výmery 20 835,30 hektárov je až 90 % územia v súkromnom, obecnom alebo cirkevnom vlastníctve, bude v najprísnejšom stupni ochrany 7003,71 hektárov a v 4. stupni ochrany vyše 842 hektárov.
Národný park Nízke Tatry je súčasťou jadrovej populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku. Nová zonácia v tejto súvislosti zvyšuje výmeru biotopov tohto druhu v bezzásahovom režime zo súčasných 3 208 ha na takmer 10 tisíc ha. Celková výmera národného parku a jeho vlastného územia sa zvyšuje zo súčasných 76 097,97 ha na 78 840,79 ha.
Výmera Národného parku Poloniny sa zvýši zo súčasných 30 845 hektárov na 32 809,87 hektárov. Zonácia bude mať dlhodobý pozitívny vplyv na prírodné hodnoty a zachováva prírodné dedičstvo UNESCO.
Zdroj: MŽP SR
