Vo Vysokých Tatrách sa už túto sobotu uskutoční 25. ročník tradičného Memoriálu Juraja Petranského - Nosičská stovka.

25. ročník tradičnej tatranskej súťaže vysokohorských nosičov bude už túto sobotu - 23. mája vo Vysokých Tatrách. Akcia vznikla ako spomienka na tatranského nosiča Juraja Petranského, ktorý zahynul v lavíne 2. marca 2000 v Malej Studenej doline. Vynášku na Téryho chatu už nedokončil. Mal 26 rokov.

Memoriál Juraja Petranského - Nosičská stovka vedie klasicky z Hrebienka na Zamkovského chatu. Trasa má približne dva kilometre a súťažiaci musia prekonať približne 200 výškových metrov. Je určená pre profesionálnych horských nosičov, muži nesú sto kilogramov nákladu, vrátane sudu piva a ženy tridsať kilogramov.

Štart pretekov je naplánovaný na desiatu hodinu z Hrebienka s postupným štartom pretekárov, na Zamkovského chate bude pripravené občerstvenie, kultúrny program a na tomto mieste preteky aj vyhodnotia.

Deň predtým, v piatok 22. mája, bude o 17. h svätá omša za nosičov v rímsko-katolíckom kostole pred budovou pozemnej lanovky v Starom Smokovci.

Nosičská stovka je jedným z najvýraznejších podujatí tatranských vysokohorských nosičov.

Nosičské remeslo je európskym unikátom, Vysoké Tatry sú  posledným miestom na kontinente, kde sa horské chaty zásobujú pomocou ľudskej sily, nosiči tak prispievajú významnou mierou k ponuke tradičnej horskej gastronómie aj v nehostinných podmienkach veľhôr.

Ak máte v pláne prísť počas víkendu do Vysokých Tatier, príďte ich povzbudiť. Svojou prácou prispievajú k tomu najlepšiemu, čo na Slovensku máme.  / TS Cez Hory

Tatranskí nosiči - svetový unikát

Všetok materiál na vysokohorské chaty vynášajú na špeciálne upravených krosnách horskí nosiči. Stretnúť ich môžete cestou na 6 tatranských chát, ktoré zásobujú v akomkoľvek počasí, v každom ročnom období. S pokorou sa skláňajú pod desiatkami kíl nákladu a prispievajú k tomu, aby nám v horách nič nechýbalo, no reprezentujú aj tradičné kultúrne dedičstvo Slovenska.

Hoci ich vo svete postupne nahradili rôzne dopravné prostriedky, vo Vysokých Tatrách sa táto nevšedná profesia zachovala dodnes. Vyžaduje si fyzicky i mentálne silného človeka - častými spoločníkmi počas vynášok sú ťažké náklady a nepriazeň počasia.

Na svojich chrbtoch vynášajú potraviny, palivo, bielizeň, stavebný materiál či suveníry na šesť chát vo Vysokých Tatrách: Chatu pod Rysmi, Zbojnícku chatu, Rainerovu chatu, Zamkovského chatu, Téryho chatu a materiál od stanice lanovky znášajú na Skalnatú chatu. Ostatné sú prístupné lanovkami či motorovými vozidlami. Cestou na chatu nosiči neraz prekonávajú samých seba, ale aj staré rekordy.

O jedinečnosti horského nosenia svedčí aj zápis do reprezentatívneho Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska z roku 2018.

Transport materiálu na krošni má v oblasti strednej Európy viacstoročnú tradíciu. Na Slovensku sa povolanie nosičov objavuje v písomných prameňoch z druhej polovice 17. storočia.

Vysokohorské nosičstvo, na ktorom boli závislí nielen chatári, sa stalo dôležitým tradovaným spôsobom obživy. Je spojené s kultúrnym priestorom viacerých lokalít Nízkych i Vysokých Tatier a Veľkej Fatry a kontinuita kultúrneho fenoménu v týchto horských oblastiach trvá až do súčasnosti.

V roku 1873 vznikol Uhorský karpatský spolok, ktorý nielen evidoval počet nosičov, ale zaisťoval po dobu svojej existencie aj školenia tradičného transportu pre nosičov.

Všetky znalosti a skúsenosti súvisiace s nosičstvom sa odovzdávajú len formou ústneho podania, teda kontaktnou komunikáciou z generácie na generáciu. Ide o znalosti spojené s výrobou krošne (základnej pomôcky na nosenie nákladu), so spôsobmi naloženia bremena, technikou samotného nosenia nákladu, ktorý môže dosahovať hmotnosť aj vyše 100 kg.

Poznatky sa ďalej týkajú pomôcok nevyhnutných pri nosení v letnom a zimnom období a ich súčasťou je i znalosť terénu a praktické skúsenosti, rešpektovanie fyzickej kondície nosičov či rešpektovanie klimatických podmienok.

Súčasní vysokohorskí nosiči sa s tradičným povolaním stotožňujú a hrdo sa k nemu i k jeho kontinuálnej histórii hlásia. Povolanie vykonávajú v drsných prírodných a klimatických podmienkach s rešpektom a úctou k okolitej krajine a prírode. Vysokohorské nosičstvo patrí k pozoruhodnej ekologickej forme transportu. Na Slovensku sa udržalo v pôvodnej nezmenenej podobe a funkčnosti, čo možno považovať za unikátnu záležitosť. Význam tohto prvku je z kultúrno-historického hľadiska, ale i jeho ojedinelosti v slovenskom i európskom kontexte, značný.

Vysokohorskí nosiči pravidelne zásobujú 6 vysokohorských chát vo Vysokých Tatrách. Tieto chaty sú od ich manuálnej práce často úplne závislé, keďže k nim nevedú cesty ani funkčné nákladné lanovky.

Zoznam chát zásobovaných nosičmi:

Chata pod Rysmi (2 250 m n. m.) – Najvyššie položená a najextrémnejšia chata v Tatrách. Nosiči sem prekonávajú náročný terén vrátane úsekov s reťazami. Chata je otvorená len v letnej sezóne.

Téryho chata (2 015 m n. m.) – Najvyššie celoročne otvorená chata. Cesta k nej vedie cez Malú Studenú dolinu a záverečný strmý „Hang“ dáva nosičom s desiatkami kíl na chrbte poriadne zabrať.

Zbojnícka chata (1 960 m n. m.) – Nachádza sa vo Veľkej Studenej doline. Trasa k nej je dlhá a kamenistá, pričom nosiči musia prekonávať výrazné zvlnenie terénu.

Zamkovského chata (1 475 m n. m.) – Leží v ústí Malej Studenej doliny ukrytá v lese. Pre nosičov slúži často ako prestupná stanica alebo tréningový bod, trasa je pomerne dobre prístupná.

Skalnatá chata (1 751 m n. m.) – Nachádza sa v Skalnatej doline. Hoci v jej blízkosti premáva lanovka, nosiči na chatu znášajú tovar a suroviny pešo, čím udržiavajú tradíciu remesla.

Rainerova chata / útulňa (1 301 m n. m.) – Najstaršia zachovaná chata v Tatrách, nachádzajúca sa na Starolesnianskej poľane. Vzhľadom na jednoduchú dostupnosť z Hrebienka sem nosiči nosia náklady pravidelne a rýchlo.

Nosiči na tieto miesta nevynášajú len potraviny a sudy s pivom, ale aj plyn, drevo na kúrenie či dokonca stavebný materiál. Bežný náklad váži 60 až 80 kilogramov, no výnimkou nie sú ani váhy presahujúce 100 kg.

Absolútnym kráľom tatranských rekordov bol legendárny chatár a nosič Laco Kulanga († 2020), ktorý drží tie najneuveriteľnejšie silové výkony na viacerých chatách. Pri mnohých jeho rekordoch zostáva rozum stáť, keďže niesol váhu porovnateľnú s dospelým medveďom alebo motorom auta.

Historické rekordy najťažších vynášok na chaty:

Zamkovského chata: 207,5 kg
Laco Kulanga - Absolútny tatranský rekord. Trasu z Hrebienka prešiel s touto neskutočnou váhou za približne 2,5 hodiny.

Skalnatá chata: 151 kg
Laco Kulanga - Náklad vyniesol z medzistanice Štart. Traduje sa, že dole na chrbte zniesol dokonca aj 211 kg odpadu a prázdnych sudov.

Téryho chata: 151 kg
Laco Kulanga - Vyniesť takúto hmotnosť cez strmý svah zvaný „Hang“ až do výšky 2 015 m n. m. sa už nikomu nepodarilo.

Chata pod Rysmi: 122 kg
Viktor Beránek - pokoril tento rekord v roku 2004. Cez reťaze a snehové polia v najvyššom teréne navyše v tom istom roku zvládol až 10 vynášok nad 100 kg.

Zbojnícka chata: cca 140 kg
Laco Kulanga - Hoci je trasa dlhá a zvlnená, aj tu Kulanga dominoval s váhou vysoko nad 100 kg. Pre porovnanie, počas pretekov Sherpa Rallye nosia muži na tejto trase „len“ 60 kg.