Rozprávky o Osmijankovi, či hravé Opice z našej police sprevádzali niekoľko generácií detských, ale aj dospelých čitateľov. Ich autorka, Krista Bendová, patrí k najznámejším slovenským spisovateľkám.
Zaslúžila sa o rozvoj detskej literatúry, napomohla formovaniu modernej parodizačnej autorskej rozprávky a moderného humoristického žánru.
Krista Bendová sa narodila 27. januára 1923 v Kráľovej Lehote na Liptove. Do školy chodila v Kremnici a v Nových Zámkoch. Gymnázium navštevovala v Nových Zámkoch a v Banskej Bystrici, kde aj úspešne zložila maturitnú skúšku. Na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského) v Bratislave študovala v rokoch 1942 až 1945 slovenčinu a ruštinu, zároveň študovala i na dramatickej akadémii v Bratislave, no zo zdravotných dôvodov zanechala štúdium v roku 1945.
Po roku 1948 pracovala vo vydavateľstve Pravda ako redaktorka literatúry pre deti, pôsobila tiež vo Zväze československých spisovateľov. Neskôr bola redaktorkou časopisov Ohník, Roháč a v rokoch 1958 až 1964 aj denníka Pravda. V roku 1964 sa etablovala ako profesionálna spisovateľka.
Ako literárna autorka sa prejavovala už na strednej škole, stránky školských časopisov však obohacovala predovšetkým veršami. Jej tvorba vychádzala z poézie Jána Smreka či Emila Boleslava Lukáča. Bola poetkou ľúbostnej a intímnej lyriky, zároveň patrila ku skupine mladých autorov, ktorí zaujali kritický postoj voči fašizmu.
Knižne debutovala v roku 1948 zbierkou ľúbostno-reflexívnej lyriky Listy milému. V ďalšej zbierke Milenec smútok v tom istom roku reagovala na svoju životnú situáciu podmienenú ťažkou chorobou. Nasledovali ďalšie zbierky s ľúbostnou tematikou (Ruky, 1948), ale tiež poznamenané budovateľskou érou (Krajina šťastia, 1950).
V tom čase sa však už Krista Bendová začala venovať tvorbe pre deti. Smerom k modernému prejavu sa vydala veršovaným debutom Čačky-hračky (1949). Známou sa stala jej zbierka Bola raz jedna trieda (1956), po ktorej pokračovala v humoristickom trende v knižkách Cirkus Hopsasa (1957), Ako Jožko Pletko poplietol si všetko (1959) a Ako Jožko Pletko upratať chcel všetko (1959).
Postupne prešla Krista Bendová aj k prozaickej tvorbe pre detského diváka. V roku 1965 sa zrodil rozprávkový cyklus o Osmijankovi, populárny aj vďaka rozhlasovému spracovaniu v podaní Ctibora Filčíka. Toto kultové generačné dielo prináša aj dnešným deťom rovnaké potešenie, aké pri čítaní zažívali ich rodičia a starí rodičia: vtip, neprekonateľný humor, nebojácnosť, dobrosrdečnosť a fantáziu. Osmijankove rozprávky bravúrne ilustrovala Božena Plocháňová a skvelú typogafiu im dodal Svetozár Mydlo. Rovnako úspešným a nadčasovým dielom Kristy Bendovej sú známe Opice z našej police (1967).
Krista Bendová napísala aj ďalšie knižky poézie a prózy pre deti, napríklad Rozpovie ti táto knižka, koho zjedla Mikimyška, Rozprávky z Dúbravky, či Dobrodružstvá Samka Klamka. Vytvorila scenáre pre dva televízne filmy (Žiarlivosť, 1972 a Pomsta, 1975), prekladala z ruskej a českej literatúry.
Krista Bendová sa v roku 1949 stala nositeľkou Národnej ceny, v roku 1962 získala Československú cenu mieru, v roku 1969 bola vyznamenaná Za vynikajúcu prácu, v roku 1970 jej udelili Cenu Fraňa Kráľa a v roku 1983 titul zaslúžilá umelkyňa.
Životná cesta Kristy Bendovej sa uzavrela v deň jej 65. narodenín. Zomrela 27. januára 1988 v Bratislave. Prozaička si rodnú Kráľovu Lehotu niesla v srdci po celý svoj život a napokon sem premiestnili aj jej pozostatky.
