Príspevok na nedeľu: Aké umelecké diela dobre priblížia život v dnešnom Rusku?

Samozrejme, fajn je život v Rusku vidieť na vlastné oči. Ale človek by musel toho vidieť naozaj veľa, aby prenikol hĺbkou toho, ako sa tam vlastne žije a čo všetko sa tam deje.

Rusko má ale mimoriadne rozvinutú kultúru, ktorá umožňuje krásne náhľady na drsný aj krásny, surový aj nežný život tejto veľkej krajiny, ktorá je v niečom krásne previazaná so zvyškom Európy, v kadečom ale mimoriadne svojská.

Dám teda päť tipov na úplne jednoduchý typ kultúry - seriály. Také, ktoré podľa mňa veľmi dobre a rozmanito ukazujú dnešné Rusko.

Ešte predtým ale dovoľte pár historických poznámok:

Práve filmová kultúra podľa mňa v mnohom ukázala životaschopnosť krajiny. Pretože aj v ére, keď sa akoby všetko rozpadalo, po konci Sovietskeho zväzu, to vo filmovej kultúre, naopak, začalo bublať a bobtnať a boli z toho nádherné filmy, ktoré patria k tomu najlepšiemu, čo vo svete je.

A nebolo to len tak. Na jednej strane Rusi (a Sovieti) patrili k absolútnym priekopníkom, super inovátorom svetového filmu (Ejzenštejn, Pudovkin, Dovženko, Vertov...).

Po vojne ale nastala určitá stagnácia. Niežeby občas neboli noví inovátori (Tarkovskij), alebo, že by sa nerobili filmy so zaujímavou poetikou alebo peknými ľudskými príbehmi (režiséri Menšov, Rjazanov, Končalovskij, Michalkov...). Ale bolo to postupne také... značne konvenčné. Aj technicky (práca s kamerou a strihom) aj z hľadiska štýlu rozprávania.

Rozpad režimu ale filmárom priniesol vyslobodenie. V prvej vlne prišli filmy, ktoré sa kriticky vyrovnávali so sovietskym režimom. V mnohom túto cestu otvoril Karen Šachnazarov, ja mám rád jeho Mesto nula (Город Зеро). Film, ktorý sa absurdisticky, s veľkým presahom na širšie dejiny, pozeral na perestrojkový Sovietsky zväz. (So Šachnazarovom som strávil pár veľmi príjemných chvíľ, v diskusii o umení aj o politike, pri mojej decembrovej návšteve Moskvy.)

S dávnejšou históriou sa vyrovnával Čekista (Чекист) geniálneho režiséra Alexandra Rogožkina (málo známy, ale naozaj extrémne dobrý film), podobne ako Unavení slnkom (Утомлённые солнцем) Nikitu Michalkova (jeden z mojich najobľúbenejších filmov vôbec, ten je aj pomerne svetovo známy).

S rozpadom hodnôt v Sovietskom zväze na pozadí afgánskej vojny sa vyrovnával oveľa neskorší film Gruz 200 (Груз 200) ďalšieho obra ruskej kinematografie, Alexeja Balabanova.

V novej ére ale filmári hlavne čoskoro začali robiť filmy, ktoré nebojácne zobrazovali rozporuplné Rusko po rozpade zväzu. Bola to napríklad k čečenskej vojne kritická dráma Kavkazský zajatec (Кавказский пленник).

Tiež úžasná Rogožkinova trilógia Zvlášnosti...(Особенности национальной охоты, Особенности национальной рыбалки, Особенности национальной охоты в зимний период). Alebo film 12, vyššie spomenutého Michalkova.

No a v neposlednom rade sem patria aj diela zobrazujúce trpké násilie a gangsterizmus doby: Brat 1 a 2, Bavorák (Бумер), Žmurki (Жмурки, režisérom opäť Balabanov) a Prachy (Бабло). No a nedá sa nespomenúť neskutočný gangsterský seriál Brigáda. Absolútna legenda.

Po roku 2000 sa ale postupne začala aj vlna iného typu filmov: veľkých, výpravných, mimoriadne smelých z hľadiska svojej poetiky. Vznikli svetovo komerčne úspešné filmy Nočná hliadka a Denná hliadka. Tiež fenomenálny Štátny radca (Статский советник). (Podľa románov Borisa Akunina vznikol aj ďalší film Turecký gambit, zďaleka nie taký smelý, ale je to celkom milé pozeranie.)

Domáca kinematografia sa medzitým značne stabilizovala, aj vďaka pôsobeniu spomínaných pánov Šachnazarova (vedie najväčší európsky filmový koncern Mosfiľm) a Michalkova (dával dokopy schémy štátnej podpory filmov).

Začali vznikať aj rôzne patriotické filmy, niekedy kvalitné (9. rota), inokedy také jednoduchšie. To sa v ostatných rokoch zintenzívnilo, robia sa jednak seriály a filmy, kde hlavnú rolu hrajú hrdinskí domáci rozviedčíci, a jednak filmy glorifikujúce ruskú históriu. No na druhej strane sa stále robia aj neuveriteľne kreatívne moderné diela, odrážajúce radosti aj neduhy dnešného Ruska. Aj v rámci veľmi prístupného žánru - seriálov.

Ja by som veľmi odporúčal tieto:

1. Pasažieri. Posledná láska na Zemi (Пассажиры. Последняя любовь на Земле )

Noir fantastika zo súčasného Ruska, absolútne skvele technicky robená, plus s výborným obsadením (vrátane nádhernej Anny Čipovskej). Seriál má aj predchodcu, Pasažieri, ten je vcelku ok, ale naozaj dobrá je až táto séria. Má to síce prvky nadprirodzena, ale zároveň to veľmi hlboko odráža život súčasných mestských Rusov.

2. Inšpektor Gavrilov

Komediálny seriál, ktorý sa vôbec nekašle a naplno zobrazuje všetky reálie provinčného Ruska, vrátane gangstrov, podvodov, vydierania. A zároveň je to mimoriadne vtipné a mimoriadne ľudské.

3. Bodyguardi (Телохранители)

Ďalší komediálny seriál, tentokrát z Moskvy. Je to ľahké, oddychové. A vtipné, s dobrými hereckými výkonmi a zároveň to ukazuje kadečo z reálií krajiny.

4. Historky z veľkej krajiny (Истории большой страны)

Toto nie je prísne povedané seriál, ale skôr veľmi dlhá séria komediálnych skečov (v mnohom to kopíruje formát iného podobného seriálu, Naša Russia).

5. Skeče programu Comedy Club

Toto tiež nie je seriál, ale vystúpenia legendárnej komediálnej skupiny, ktorej tvorcovia zároveň stoja za mnohými ďalšími dielami (seriály a filmy). Je to často kruto otvorené k problémom krajiny, aj s dosť odvážnym politickým humorom. A veľmi, veľmi dobré.

Výhodou ruských diel je - teda, pre nás zahraničných divákov - že si tam veľmi nerobia starosti s ochranou autorských práv a drvivá väčšina aj súčasnej produkcie sa dá proste nájsť na Youtube. Niekedy je to pirátsky, ale často to tam dajú samotní autori, po nejakej krátkej dobe.

Mimochodom, to isté platí o historickej produkcii, napríklad Mosfiľm má Youtube kanál, kde nájdete všetko z ich produkcie od 20. rokov 20. storočia až takmer po súčasnosť.

Pravda, s výnimkou niektorých z tých historických filmov treba vedieť po rusky. Ale ak viete, dáva vám to privilégium pozerať sa aj takto, cez filmy a seriály, do toho zvlášneho ruského sveta. Niekedy veľmi drsného, niekedy neuveriteľne hlboko ľudského, ale prakticky vždy veľmi inšpiratívneho. Pekné pozeranie :)

Zdroj: fb Juraj Draxler