Eduard Chmelár: Títo herci už dávno nie sú svedomím národa, ale iba nátlakovou politickou skupinkou
K tej búrke v pohári vody a záplave skresľujúcich informácií o prepustených hercoch ešte niekoľko upresnení. Písal sa 5. máj 2022 a členovia Činohry Slovenského národného divadla v spoločnom vyhlásení vyjadrili podporu generálnemu riaditeľovi SND Matejovi Drličkovi, ktorý prepustil desiatky operných spevákov. Kým sólista Opery SND Ľudovít Ludha apeloval na hereckú komunitu, aby ich prestali ponižovať a podceňovať operu, lebo všetci umelci sú na jednej lodi, herci kroky generálneho riaditeľa bezvýhradne podporili. Herec Jozef Vajda dokonca v diskusii arogantne vyzval operných spevákov, prečo nejdú do zahraničia, keď sú takí dobrí.
„Na to aby SND mohlo naďalej napĺňať službu verejnosti, ktorá mu ako erbovej kultúrnej inštitúcii prináleží, je predovšetkým potrebná jeho personálna a finančná stabilita,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré na zhromaždení prečítala Diana Mórová, prerušovaná nesúhlasnými výkrikmi operných spevákov. /fb
Takže nielenže sa nepostavili na obranu svojich kolegov v navlas rovnakej situácii, ale navyše tieto oveľa drastickejšie personálne škrty podporili. Neviem, či tí, ktorí sa pasujú do úlohy samozvaných nositeľov svedomia národa, majú aspoň kúsok hanby v tele, keď dokážu obhajovať takýto dvojaký kilometer. Dokonca aj šéf hereckých odborov SND Branislav Bystriansky brutálne zavádza, keď tvrdí, že „prepustiť akéhokoľvek umelca je absurdita“ a že je to niečo podobné ako keby Slovenská akadémia vied prepúšťala akademikov. Ale to sa predsa stalo. Aj SAV v rámci konsolidačných opatrení prepustila desiatky vedeckých pracovníkov a herci to buď nezaznamenali alebo tomu ticho tlieskali, lebo veď išlo o prevažne „provládnych“ akademikov.
Už včera som vyjadril pobúrenie z toho, že riaditeľka Činohry SND Miriam Kičiňová navrhovala pôvodne prepustiť ťažko chorého Dušana Jamricha. Hryziem si do pery od hnevu nad toľkou neúctou, akoby nedokázali počkať, kým odíde sám. Prehovárala dokonca aj vynikajúcu Annu Javorkovú, či nechce uvoľniť miesto mladým. A teraz horekujú nad tým, že musí odísť oceňovaný mladý herec Roman Poláčik. Keď to tak veľmi rozhorčilo nitriansku herečku Evu Pavlíkovú, zaujímalo by ma, prečo neprotestovala proti tomu, keď ho vyhodili z Divadla Andreja Bagara v Nitre pre alkoholizmus. Či to len v Bratislave je nenahraditeľný?
Generálnej riaditeľke SND Zuzane Ťapákovej nepochybne uľahčil rozhodovanie aj tým, že v afekte vysypal pred jej dvere smeti (na čo existuje aj kamerový záznam). Herci jeho konanie obhajujú tým, že „on je taký emotívny“. Dobre, ale vidíte ten rozdiel medzi skutočnými osobnosťami divadla, ktoré boli pre verejnosť vzorom a ktorých sa chceli zbaviť ako nepotrebných a nadbytočných - a medzi takýmito namyslenými výrastkami, ktorí sa nevedia správať?
Oceňujem, že Táňa Pauhofová začala zmierňovať svoje pôvodné vyjadrenia, keďže ju nevyhodili, ale sama navrhla riešenie. No rovnako aj v prípade ostatných hercov nejde o výpovede, ale o veľmi slušné dohody, na základe ktorých ich diváci v predstaveniach naďalej uvidia (podobne to urobili v prípade Zdeny Studenkovej, Jána Koleníka a ďalších), ale činohra ušetrí na odvodoch spolu s ďalšími zamestnancami (o ktorých osud neprejavujú herci nijaký záujem) takmer milión eur. A keďže sa pôvodne obe strany dohodli, a následne z toho vznikla takáto hysterická politická téma, nemožno sa zbaviť dojmu, že išlo o vopred pripravenú organizovanú akciu.
Viete, nemusíme hercom vyčítať, keď už toľko moralizujú, že sa nepostavili za vyše 200 prepustených zamestnancov z výrobného závodu v Martine. Naozaj nie sú povinní sledovať všetko, aj keď by niekto mohol čakať, že keď už sa vyjadrujú politicky, budú spravodlivejší a zistia si dostatok informácií. Ale to, že otvorene podporili čistky oveľa väčšieho rozsahu priamo v SND za minulej vlády a dnes pre piatich (sic!!!) kolegov hovoria o totalite, mafii a likvidácii demokracie, je od nich absolútne svinstvo, po ktorom by už nikto nemal považovať ich politicky účelové názory za relevantné. Zvlášť, keď sa tak trochu tragikomicky stavajú už aj do úlohy ekonomických expertov a poučujú ministra financií, ako sa má robiť konsolidácia.
Pardon, ale so všetkou úctou: pán Huba pre mňa zostane veľkou autoritou v oblasti divadla (nielen praktického herectva, ale aj teoretických a historických znalostí), no aby sme sa riadili jeho ekonomickými radami – to snáď ešte nie.
Títo herci už dávno nie sú svedomím národa, lebo stratili akúkoľvek sebareflexiu, stratili podporu väčšiny spoločnosti (snáď až na skupinky malomeštiakov) a zjavne to ani len netušia. Ich spoločenský status klesol na malú politicky nátlakovú skupinku. Keď herečka Janka Kovalčíková pred niekoľkými mesiacmi znechutene reagovala na slovník Roberta Fica a vyznala sa, že nechce premiéra, ktorý sa vyjadruje vulgárne, rozumel som jej. O to väčší šok som zažil, keď si pred niekoľkými dňami pozvala do relácie Rastislava Káčera - toho najvulgárnejšieho ministra zahraničných vecí, akého sme kedy mali so slovníkom krčmového hulváta - a vzhliadajúc k nemu zaliečavo počúvala jeho vyznanie „Buďme lepšími ľuďmi a živme v sebe empatiu, lásku a pokoru“. A ja mám len jednu otázku: nedogrcali ste sa sami zo seba z toľkého pokrytectva?
Táto spoločnosť nie je v rozklade preto, že by nevyznávala spoločné hodnoty, ale preto, lebo k ich uplatňovaniu pristupuje selektívne, pokrytecky a falošne. Keď Táňa Pauhofová spolu s Robom Rothom čítali po predstavení v SND vyhlásenie, že kultúra nie je len spôsob umeleckého vyjadrenia, ale aj spôsob, akým sa k sebe správame, nedalo sa s tým nesúhlasiť. Len by som poprosil, aby každý začal sám od seba a od svojej názorovej bublinky, nie demagogickými až hysterickými výčitkami na adresu tých druhých. Môžem ovplyvniť len tých, pre ktorých som autoritou a ktorí sú súčasťou môjho názorového spektra, nie tých druhých – to je už potom iba póza. Herci môžu využiť svoje známe tváre pre dobrú vec a zohrať pozitívnu a spoločensky významnú úlohu iba v prípade, ak budú vytvárať, propagovať a presadzovať rovnaké pravidlá pre všetkých – nie ak skĺznu do polohy ideologických mentorov súčasnej opozície. Preto nám dnes mimo svojich skutočných úloh na javisku nemajú čo povedať.
Zdroj: fb Eduard Chmelár
