Správa slovenských jaskýň (SSJ) po sezónnej uzávere opäť v nedeľu (1. 2.) otvorí jaskyňu Domica v Slovenskom krase a Brestovskú jaskyňu v Západných Tatrách.

V tomto roku si pripomíname 100 rokov od objavenia jaskyne Domica. „Majestátne siene a chodby, vytvorené najmä riečkou Styx, ukrývajú bohatstvo rozmanitej výzdoby. Toľkej podzemnej paráde kraľujú sintrové kaskádové jazierka zvané Rímske kúpele, ktoré niekedy pretekajú vodou, inokedy sú úplne suché,“ priblížili zo SSJ.

Jaskyňa je aj významným archeologickým náleziskom, pretože v nej žil praveký človek pred päť- až šesťtisíc rokmi v mladšej kamennej dobe - neolite. „Pri vykopávkach boli nájdené rôzne kamenné a kostené predmety, ktorých časť môžete vidieť vo vstupnej hale,“ podotkli s tým, že jaskyňa Domica spolu s maďarskou jaskyňou Baradla vytvárajú unikátny jaskynný komplex, ktorý sa nachádza na území Slovenskej a Maďarskej republiky.

Domica je najznámejšou a najdlhšou jaskyňou Národného parku Slovenský kras. Okrem významných geomorfologických hodnôt pozornosť púta najmä vzácnymi archeologickými nálezmi, bohatým výskytom sintrových štítov a bubnov, ako aj početným druhovým zastúpením netopierov. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.

Jaskyňa Domica spolu s maďarskou jaskyňou Baradla vytvárajú unikátny jaskynný komplex, ktorý sa nachádza na území dvoch štátov - Slovenskej a Maďarskej republiky. Na prehliadkovej trase, ktorej súčasťou v prípade okruhu s plavbou je aj atraktívna plavba po podzemnej riečke Styx, môžu návštevníci obdivovať nespočetné množstvo sintrových útvarov, z ktorých zrejme najviac vynikajú Rímske kúpele v Majkovom dóme. Okrem toho je jaskyňa aj významným archeologickým náleziskom, pretože v nej žil praveký človek pred 5-6 tisíc rokmi v mladšej dobe kamennej - neolite. Pri vykopávkach boli nájdené rôzne kamenné a kostené predmety, ktorých časť môžete vidieť vo vstupnej hale.

Nachádza sa na juhozápadnom okraji Silickej planiny v Národnom parku Slovenský kras, v blízkosti štátnych hraníc s Maďarskou republikou. Vchod do Domice je na južnom úpätí rovnomenného kopca v nadmorskej výške 339 m.

Prístup k jaskyni

Jaskyňa sa nachádza asi 10 km juhovýchodne od Plešivca (obec medzi Rožňavou a Tornaľou), 2 km od štátnej hranice s Maďarskom. Parkovisko je bezprostredne pred vstupným areálom. Pri areáli sa nachádza náučný chodník, vnútri je nainštalovaná náučná expozícia.

Najbližšia zastávka verejnej dopravy:
Kečovo, Domica (bus)

Prístup autom k jaskyni:
• Z Rožňavy cez Plešivec smer Domica - 25 km
• Z Tornale cez Plešivec smer Domica - 25 km
• GPS súradnice: N 48,4777985 E 20,4703007

Prírodné pomery

Vytvorená je v druhohorných strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch silického príkrovu pozdĺž tektonických porúch koróznou a eróznou činnosťou podzemných tokov Styxu, Domického potoka a menších prítokov, ktoré odvádzajú najmä vody stekajúce z nekrasovej časti povodia jaskyne. Dominujú horizontálne oválne chodby so stropnými korytami. Chodby sú miestami zväčšené do dómov a siení. Chodba Styxu nadobúda charakter podzemného kaňonu s meandrami. Tri vývojové úrovne sú v relatívnom prenížení 8 až 12 m. Najnižšia úroveň je zanesená štrkom a hlinou.

Domica je prepojená s jaskyňou Čertova diera – spolu dosahujú dĺžku 9796 m. Tvoria jednotný genetický celok s jaskyňou Baradla v Maďarskej republike v celkovej dĺžke asi 30 km, z ktorého necelá 1/3 je na území Slovenskej republiky.

Z bohatej sintrovej výplne sú pre jaskyňu Domica typické najmä štíty a bubny, kaskádové jazierka (Rímske kúpele, Plitvické jazierka), cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity. Teplota vzduchu v jaskyni je 10,2 až 11,4 °C, relatívna vlhkosť 95 až 98 %.

V Suchej chodbe sa vykopali kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). V jaskyniach Domica a Čertova diera sa doteraz zistilo 16 druhov netopierov. Dominantný je podkovár južný (Rhinolophus euryale), ktorý vytvára 1000- až 2000-člennú kolóniu, jedinú svojho druhu na Slovensku. Na niektorých miestach sú hrubé vrstvy netopierieho trusu – guána. Jeho chemickým pôsobením na sintrové útvary vznikli guánové hrnce. Z drobných bezstavovcov sa zistilo 44 druhov chvostoskokov (najvýznamnejší z nich je endemit Arrhopalites slovacicus), vzácna šťúrovka Eukoenenia spelaea, mnohonôžka rodu Typhloiulus sp., kôrovec Niphargus tatrensis a mnohé ďalšie druhy suchozemskej a vodnej fauny.

História

Domica poskytla krátkodobý útulok najstarším neolitickým obyvateľom východného Slovenska, ktorí boli tvorcami kultúry s východnou lineárnou keramikou - jej lokálnej odnože, tzv. gemerskej lineárnej keramiky. Osídlená však bola najmä neolitickými ľuďmi s bukovohorskou kultúrou. Neskôr pôvodný vchod do podzemia uzavrela sutina a jaskyňa sa stala nedostupnou.

Jaskyňa Stará Domica bola dávno známa. V roku 1926 z jej dna J. Majko prenikol priepasťou do rozsiahlych podzemných priestorov Domice, v ktorých sa našlo množstvo rozličných archeologických nálezov. Na viacerých miestach sa zistili kolové jamy obytných objektov a ohniská. Množstvo zrekonštruovaných nádob z črepov, ako aj terasovito odkopaný svah jemnej hliny na brehu Styxu so stopami odtlačkov kamenných nástrojov svedčí o výrobe keramiky. Hladidlá, šidlá, šípy, hrebeň, prsteň, ozdobená valcovitá obrúčka a udica reprezentujú vrchol neolitického opracúvania kostí. Zachovali sa i závesky z mušlí a zvieracích zubov. Z kamenných nástrojov sú zastúpené hladené sekerky, kliny a mlat s prevŕtaným otvorom i štiepané kamenné nástroje – nože a škrabadlá. Dôkazom výroby tkanín je nález otlačku hrubej tkaniny v hline, hlinené prasleny i zlomok kužeľovitého tkáčskeho závažia. Zadné časti jaskyne boli pravdepodobne posvätnými a kultovými miestami, kde sa zachovali kresby uhľom. Domica je jedným z najvýznamnejších nálezísk bukovohorskej kultúry na Slovensku.

Klub československých turistov v roku 1930 vyrazil dolný vchod a v roku 1932 jaskyňu sprístupnil vrátane elektrického osvetlenia a prehradenia Styxu na podzemnú plavbu. Sprístupnené časti jaskyne merajú 1315 m, z toho plavba 140 m.

Jaskyňou pretekajú iba občasné podzemné vodné toky. V čase intenzívnych búrok bola v minulosti viackrát katastrofálne zaplavená. Preto v jej okolí treba usmerňovať poľnohospodársku činnosť, aby sa zabránilo urýchlenému odtoku vody a erózii pôdy.

Najzápadnejšiu časť jaskynného systému, neďaleko okrajových ponorových závrtov, tvorí jaskyňa Čertova diera. Od vchodu podzemné priestory klesajú k podzemnému riečisku Styxu. Zo sintrovej výplne upútajú najmä palicovité stalagmity. Ľahko prístupné vstupné časti jaskyne sú známe oddávna. L. Bartolomeides písal o jaskyni už v roku 1801. Predpokladané spojenie Domice s Čertovou dierou uskutočnil J. Majko v roku 1929.

Prehliadková trasa

Krátky okruh má dĺžku 780 m. Prevýšenie je zanedbateľné, 3 - 7 m. Dĺžka trvania prehliadky krátkeho okruhu je asi 45 min. Teplota v jaskyni je od 10,2 do 11,4°C.

Okruh s plavbou má dĺžku 930 m, z toho plavba je 150 m. Dĺžka trvania prehliadky pri okruhu s plavbou je približne 60 min. Teplota v jaskyni je od 10,2 do 11,4°C.